Tragický romantický hrdina. Bojovník proti sociálnej nerovnosti. Hôrny junák, ktorý si slobodne nažíva v lone prírody. Pomstiteľ krívd a udatný mládenec s magickými schopnosťami. Jánošík a jeho legendami opradený príbeh bol inšpiráciou nielen pre ľudových rozprávačov či anonymných autorov povestí a rozprávok, ale aj básnikov, dramatikov, sochárov, maliarov či filmárov. Každý sa na neho pozeral inak: jeden s romantickým pátosom, iný s ironickým nadhľadom.
Umelci zbojnícku tradíciu pretavili do svojej tvorby s plnou vážnosťou, ale aj odľahčene a s patričnou dávkou paródie. Stačí si spomenúť na úspešnú hru Jááánošííík z pera Stanislava Štepku v podaní Radošinského naivného divadla. Ideológ všeslovanskej vzájomnosti a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského preromantizmu Ján Kollár sa na zbojníkov pozeral zvrchu ako na narušiteľov zákona a posielal ich do horúcich pekiel.
Všeobecne však vnímanie Jánošíka v našej tradícii zostáva výsostne pozitívne. Je to síce zbojník, ale zbojník s dobrým srdcom, ktorý nikdy nikomu neublížil. A ak áno, tak len aby potrestal krivdu. Jednoducho "superhrdina", ktorý nikdy nikoho neokradne, iba ak boháča, čo si nahrabal zdieraním pracovitého slovenského ľudu.
Nuž, kto by si ho nezamiloval...
Muzikál Na skle maľované síce napísali Poliaci (libreto Ernest Bryll, hudba Katarzyna Gartnerová), stal sa však „naším“ vďaka pútavej jánošíkovskej téme, chytľavým melódiám a humoru. Na Slovensku mal premiéru 19. októbra 1974, odvtedy je permanentne vypredaný. V mysliach ľudí sa s postavou hlavného hrdinu spája meno herca Michala Dočolomanského. V súčasnej upravenej verzii, ktorú môžete vidieť na bratislavskej Novej scéne, však hrá hlavnú postavu Ján Slezák. Na skle maľované spracúva mýtus Jánošíka ako plebejského hrdinu, ktorý vyniká mužnosťou. Namiesto revolučných mýtov sa do popredia dostáva príbeh lásky mladého zbojníka a vidieckej devy.
Jánošíkovská tematika neobišla ani výtvarné umenie. Rôzne podoby Jánošíka či zbojnícke motívy možno objaviť v mnohých umeleckých dielach aj pri reprezentatívnych menách slovenského výtvarného umenia. Zbojnícka tematika bola dokonca v 18. a 19. storočí jediným sekulárnym motívom na maľbách na skle, v ktorých inak dominovali sakrálne motívy. Na snímke Kolorovaný drevoryt Jánošík od Jána Lebiša z roku 1962. Repro: HN
Festival Jánošíkovské dni v Terchovej priláka do rodiska Juraja Jánošíka každoročne tisícky návštevníkov. Zbojník a jeho odkaz sú stále živé najmä v ľudovej tradícii. Na snímke sólista folklórneho súboru Jánošík zo Zvolena lieta nad Terchovou 5. augusta 2007 počas 45. ročníka festivalu. Snímka: SITA/G. Lipták