Podmorskí archeológov objavili pri pobreží španielskeho ostrova Ibiza niekoľko kusov olova, ktoré pochádzajú z tretieho storočia pred počiatkom letopočtu. Odborníci usudzujú, že išlo o materiál na strelivo používané vo vojne Kartága s Rímom.
Stredomorská Ibiza je v súčasnosti vyhľadávaným letoviskom európskych turistov, no v staroveku sa tu vystriedalo viacero významných kultúr. Dokazujú to megalitické kamenné stavby i nálezy z obdobia vlády Féničanov a nimi založeného mesta Kartága.
Povrch ostrova Ibiza archeológovia už dôkladne preskúmali, avšak stále tu ešte možno čakať zaujímavé nálezy na dne okolitého mora. Profesor Marcus Heinrich Hermans z univerzity v Kolíne nad Rýnom preto z miestnych amatérskych potápačov zostavil tím zaoberajúci sa podmorskou archeológiou. Medzi ich najvýznamnejšie nálezy patria tri kusy olova, vytiahnuté z hĺbky viac než 30 metrov pri severnom pobreží Ibizy.
Neobjasnený nápis
Archeológov na náleze zaujalo predovšetkým to, že dva z týchto kusov majú na povrchu vyrazené znaky písma, ktoré sa v tejto oblasti používalo v 3. storočí pred naším letopočtom. Práve v tom čase tu musela pri pobreží ostrova stroskotať loď s nákladom olova. Význam nápisov sa však vedcom doteraz nepodarilo objasniť.
"Písmená museli byť vyrazené krátko po odliatí,“ tvrdí podmorský archeológ dr. Hermans. "Zjavne súvisí skôr s výrobou olova než s obchodom s odliatkami.“
Do obdobia tretieho storočia pred naším letopočtom, z ktorého pochádzajú písmená na odliatkoch, spadá druhá púnska vojna, ktorú viedlo mocné mesto Kartágo s vtedy stále vplyvnejším Rímom. Prvá púnska vojna vypukla už roku 164 pred n. l. a skončila sa víťazstvom Ríma. Ten sa vtedy ešte uspokojil s vysokým odškodnením a nechal konkurenčnú mocnosť žiť. Porazení sa však zakrátko začali pripravovať na odvetu. Kartáginskí vojvodcovia si zvolili novú taktiku: obsadili veľkú časť Iberského polostrova (dnešné Španielsko) a odtiaľ sa chystali zlikvidovať samotný Rím.
Na Iberskom polostrove Kartágincom padli do rúk okrem iného i bohaté ložiská striebra v pohorí Sierra Morena. Začali ho hojne využívať - nie však na rozkvet krajiny, ale predovšetkým na vytváranie finančných zdrojov na novú vojnu s Rímom. V roku 227 pred n. l. založil kartáginský veliteľ Hasdrubal na stredomorskom pobreží mesto Qart Hadast (dnešná Cartagena), ktoré sa stalo centrom ťažby a obchodu so striebrom.
Okrem striebra sa v španielskych ložiskách vyskytuje i olovo. Práve tu sa vtedy používalo písmo, ktorého znaky sa našli na odliatkoch. Odtiaľto odchádzali obchodné lode s nákladom striebra z tunajších baní a ich trasy viedli aj okolo ostrova Ibiza. Všetko teda nasvedčuje tomu, že olovené zliatiny so záhadnými nápismi pochádzajú z kartáginského obchodného strediska na Iberskom polostrove.
Strelivo do katapultov?
Vedci si však dlho lámali hlavu nad tým, na čo Kartáginci olovo potrebovali. Profesor Hermans prišiel s odvážnejšou domnienkou: olovo malo poslúžiť na výrobu streliva použitého v druhej púnskej vojne. V tom čase, samozrejme, neexistovali projektily do strelných zbraní, aké poznáme dnes, no ťažký kov mohol byť rovnako výhodný aj pri streľbe z vtedajších prakov a katapultov.
Problém tejto odvážnej hypotézy však spočíva v tom, že podľa väčšiny odborníkov sa v antickej dobe strieľalo predovšetkým hrubo opracovanými kameňmi. Niektorí historici dokonca usudzujú, že i opracované kamene predstavovali luxus a balisti vrhali len hlinené gule obsahujúce kamenné úlomky.
Nemožno však poprieť, že olovo odliate do guľových foriem by streľbe dodalo na prieraznosti a presnosti. V oblasti, kde Kartáginci ťažili striebro, ho navyše muselo byť veľké množstvo.
"Už v minulosti tu vedci našli podobné nálezy, neboli však dôkladne preverené,“ dodáva profesor Hermans. "Máme preto v úmysle dôkladnejšie sa zaoberať ťažbou a využitím kovov vo východnom Stredomorí predtým, než sa oblasť dostala do sféry vplyvu Ríma.
Použitie olovených projektilov by výrazne zvýšilo šancu Kartágincov v boji s dobre vycvičeným rímskym vojskom. Nebola to však ich jediná "tajná zbraň“ - práve v druhej púnskej vojne Hannibal skoro zvíťazil použitím bojových slonov. Napokon sa aj tento konflikt skončil v roku 202 pred n. l. víťazstvom Ríma. Ten potom svojho konkurenta definitívne zmietol z povrchu zeme v tretej púnskej vojne v roku 136 pred n. l.