Spisovateľ Dušan Mitana to v časoch komunizmu nemal jednoduché. Dielo Hľadanie strateného autora, v ktorom boli začlenené aj filozofické reflexie na tému ľudského bytia a náboženstva -- Rozhovory s Luciferom, vyšlo až v roku 1991. Mitana však tieto pasáže písal desať rokov, pričom ich odkladal do zásuvky s tým, že to asi nikdy nebude môcť vydať. Ani sa o to nepokúšal, bolo mu jasné, že v komunistickom Československu by knihu o hľadaní duchovna nikdy nevydali. "Skúšal som uverejniť aspoň nejaké úryvky, ale bolo to nepriechodné. A tak som to písal sám pre seba," tvrdí Mitana.
Zaujímavý je i osud ďalšej Mitanovej knihy, románu Koniec hry. Už v roku 1981 s ním autor prišiel za vydavateľom. Knihu si najprv museli prečítať dvaja takzvaní lektori. Išlo o literárnych kritikov, teoretikov, ktorí však mali tiež úlohu cenzorov. "Jeden z nich s vydaním súhlasil, no druhý mal námietky, pretože podľa neho dielo na motívy zločinu a trestu, v ktorom hlavný hrdina bezohľadne kráča za kariérou režiséra a zavraždí svoju manželku, bolo príliš kontroverzné," spomína spisovateľ. Do hry vstúpil tretí lektor, ktorý knihu schválil, no vedenie vydavateľstva už dostalo strach. Preto sa obrátilo až na Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska. To bola výnimočná a absurdná situácia i na tú dobu.
Na ústrednom výbore sedel akýsi "superlektor", ktorý knihu napokon schválil. Mitana však na jeho žiadosť musel zmeniť pasáž, v ktorej otec hlavného hrdinu, inak presvedčený komunista, bol v 50. rokoch vo vykonštruovanom procese odsúdený do väzenia ako buržoázny nacionalista. Bol nútený priznať sa k niečomu, čo neurobil. "Hlavný hrdina študuje réžiu, trápi sa nad scenárom a otec mu hovorí: Nás keď vypočúvali, tak nám najprv dali prečítať scenár. Bolo mi povedané, že takéto veci tam nemôžu byť," objasňuje Mitana kompromis, na ktorý musel pristúpiť. "Napokon som to zmenil tak, že otec sa síce priznal k niečomu, čo neurobil, no nebolo to v politickej rovine. Nebol odsúdený ako buržoázny nacionalista, ale za to, že vraj niekoho pichol v krčme nožom. Priznal sa, pretože tak veril komunistickej strane, že si bol istý, že strana sa nemôže mýliť, musela mať teda pravdu ona, nie on. Posunul som to do takej absurdnej roviny a prešlo to." Román Koniec hry tak napokon vyšiel v roku 1984, po troch rokoch neplodných "naťahovačiek."
StoryEditor