"Právě se vracím z Hradu od prezidenta republiky. Dnes ráno jsem panu prezidentu republiky podal návrh na přijetí demise ministrů, kteří odstoupili 20. února tohoto roku. A současně jsem panu prezidentu navrhl seznam osob, kterými má býti vláda doplněna a rekonstruována. Mohu vám sdělit, že pan prezident všechny mé návrhy, přesně tak, jak byly podány, přijal," zneli pamätné slová Klementa Gottwalda, predsedu Komunistickej strany Československa 25. februára 1948. Gottwald si vychutnával svojich "hviezdnych päť minút slávy": dav zhromaždený na Václavskom námestí privítal jeho slová búrlivým jasotom.
Klement Gottwald pred svojím portrétom. Snímka: Ústav pamäti národa
Klement Gottwald sa narodil 23. novembra 1896 v Dědiciach ako nemanželský syn chudobnej robotníčky v poľnohospodárstve. Pred prvou svetovou vojnou odišiel do Viedne, kde sa vyučil za stolára. Už v tom čase sa začal zapájať do rôznych akcií tamojšej českej sociálnodemokratickej mládeže.
Keď v roku 1921 vznikla odštiepením zo sociálnodemokratickej strany Komunistická strana Československa (KSČ), Klement Gottwald sa stal jedným z jej prvých členov. Začal pracovať v časopise Hlas ľudu v Banskej Bystrici, ktorého sa rýchlo stal šéfredaktorom. Navyše, z vlastnej iniciatívy založil v roku 1923 noviny Pravda chudoby (v roku 1925 sa premenovali na Pravdu), ktoré boli na Slovensku hlavným periodikom komunistov. Vďaka svojim aktivitám sa stal popredným funkcionárom KSČ na Slovensku. Keď ho zvolili do užšieho vedenia strany, presťahoval sa do Prahy.
Gottwaldova kariéra napredovala: v roku 1928 sa stal členom medzinárodného hnutia ovládaného zo Sovietskeho zväzu - Komunistickej internacionály. Kritizoval vtedajšie vedenie KSČ za to, že nie je dosť sovietska a boľševická. Vďaka presadzovaniu ruských modelov v KSČ sa v roku 1929 dostal na pozíciu jej generálneho tajomníka. Ďalšia činnosť KSČ tak bola silne pod vplyvom Kominterny, čiže Moskvy. Strana ťažila z hospodárskej krízy - tá do jej náruče vháňala stále viac robotníkov a roľníkov, ktorí sa pre nedostatok práce prepadávali do chudoby.
Gottwald sa v roku 1929 stal poslancom parlamentu, kde zotrval až do roku 1938. Po rozpade prvej Československej republiky emigroval do Moskvy. V roku 1943 pricestoval do Moskvy aj Edvard Beneš, ktorý sa s Gottwaldom dohodol na povojnovom usporiadaní Československa. Vďaka tomu, i pod vplyvom zmeny mocenskej štruktúry sveta, sa Gottwald od oslobodenia v roku 1945 podieľal na moci v krajine. Už 10. mája 1945 prišiel do Prahy ako podpredseda československej vlády. Jeho pozícia sa ešte posilnila po májových voľbách v roku 1946, v ktorých KSČ v českých krajinách suverénne zvíťazila.
Gottwald od roku 1946 ako predseda vlády podnikal kroky smerujúce k prevzatiu moci komunistami v štáte. Komunisti postupne ovládli štátnu bezpečnosť, armádu, zneužívali svoju pozíciu na diskreditovanie a zastrašovanie politických nepriateľov. Práve Gottwald tlačil na prezidenta Beneša, aby prijal demisiu nekomunistických ministrov a namiesto nich vymenoval za ministrov ľudí z KSČ. Stal sa hrdinom revolúcie, oslavovaným vodcom robotníckych más. Po tom, ako Edvard Beneš odstúpil z funkcie, bol Gottwald vymenovaný 14. júna 1948 za prezidenta Československa.
Počas Gottwaldovho prezidentovania sa do krajiny zo Sovietskeho zväzu preniesla atmosféra strachu, politických procesov a čistiek v komunistickej strane. Prezident sa nezbavoval len politických odporcov, ale i dovtedajších blízkych spolupracovníkov.
Smrť Klementa Gottwalda je opradená tajomstvom. Podľa niektorých sa dokonca stal obeťou režimu, ktorého bol súčasťou. Po návrate z pohrebu Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorý zomrel 5. marca 1953, sa začali Gottwaldove zdravotné problémy. Údajne sa hneď po pristátí vládneho špeciálu 11. marca 1953 sťažoval, že sa necíti dobre. Jeho stav sa zhoršoval a napokon 14. marca Gottwald vydýchol naposledy. Podľa jednej teórie umrel na komplikácie súvisiace so syfilisom. Iní bádatelia sa domnievajú, že ho v Moskve na Stalinovom pohrebe náročky otrávili.