Prečo katolícka cirkev neodporúča svojim členom, aby sa stali slobodomurármi?
Ideál voľnomyšlienkarstva, na ktorom sú postavené základy takzvanému slobodomurárskemu fenoménu, je vo svojom princípe postavený proti cirkvi. Stačí sa pozrieť do histórie alebo čítať používané symboly. Čo sa týka členov katolíckej cirkvi a ich členstva v slobodomurárskych lóžach, nie je možné, aby jedna osoba zároveň niečo prijímala, a zároveň to isté aj popierala.
Čo konkrétne človek prijíma a zároveň popiera, ak je katolíkom a slobodomurárom?
Myslel som tým, že je nemožné, aby veriaci, člen katolíckej cirkvi, ktorý prijíma katolícku náuku a vyznáva hodnoty predkladané katolíckou cirkvou, zároveň ich aj popieral prijímaním proticirkevného postoja.
K základným princípom slobodomurárstva však patrí viera v Boha...
Viera v Boha je veľmi široký pojem a v princípe nevylučuje možnosť proticirkevného postoja.
Slobodomurári sa vždy angažovali v dobročinnosti, starali sa o chudobných a trpiacich. Podobne aj cirkev. Nie je práve dobročinnosť priestorom, v ktorom by mohli cirkev a slobodomurári spolupôsobiť?
Motivácia, ktorá vedie cirkev ku konaniu dobročinnosti, je príkaz lásky k blížnemu, ktorý je jedným zo základných prvkov Evanjelia. Dobročinnosť teda cirkev nechápe ako prostriedok na získanie popularity, na preniknutie do povedomia verejnosti alebo na získanie spoločenského kreditu.
Postoj cirkvi k slobodomurárom sa v histórii menil -- v roku 1917 vydala kódex, ktorý slobodomurárstvo vyslovene odsudzoval, kým ďalší kódex, ktorý vyšiel začiatkom 80. rokov minulého storočia, už nebol tak striktne proti. Takže predsa len posun?
Postoj cirkvi k slobodomurárstvu sa v podstate nezmenil. V Kódexe kánonického práva z roku 1917 bolo katolíkom vyslovene zakázané byť členmi slobodomurárskych lóží. Posledný Kódex kánonického práva z roku 1983 používa inú terminológiu, no nič sa nezmenilo na základnom postoji, ktorý podčiarkuje nezlučiteľnosť slobodomurárstva s katolíckou cirkvou.