Pred piatimi rokmi vydesila obyvateľov Kanady ohnivá guľa ženúca sa oblohou. Išlo o meteorit, ktorý sa vedcom podarilo nájsť a podrobiť dôkladnej analýze. Nedávno zverejnili šokujúcu správu: bez akejkoľvek pochybnosti dokázali, že z vesmíru v tomto meteorite prileteli i zložité organické zlúčeniny. Tie tvoria základ živých organizmov.
Život z vesmíru
Vedci hovoria o objave opatrne ako o "mikroskopických granuliach organickej hmoty" -- ktorej podstatu však bližšie nešpecifikovali. Ak by podľa niektorých odborníkov mohlo ísť o pozostatky skutočného primitívneho života, iní to rezolútne popierajú. Napriek tomu ani skeptici nevylučujú, že organické látky prichádzajúce z kozmu sa kedysi stali základnými stavebnými kameňmi pozemského života.
"Podobné objavy boli v meteoritoch nájdené už v 60. rokoch dvadsiateho storočia," vysvetľuje Keiko Nakamura-Messenger z americkej kozmickej agentúry NASA, ktorá tiež skúmala úlomky meteoritu. "Niektorí vedci verili, že išlo o mimozemské organizmy, väčšina však oponovala, že sa do kameňov dostali až po páde na Zem. Teraz s určitosťou vieme, že ide skutočne o útvary mimozemského pôvodu." Pozemskú kontamináciu totiž v tomto prípade možno spoľahlivo vyvrátiť.
Mrazené kozmické smeti
Meteorit prenikol do ovzdušia nad Kanadou 18. januára a šťastnou zhodou okolností dopadol na zamrznutú hladinu rozľahlého jazera Tagish. Vybuchol vo výške asi 25 kilometrov na Zemou, pričom sa uvoľnila energia porovnateľná s explóziou atómovej bomby so silou päť až desať kiloton. Z pôvodného, asi päťmetrového telesa, ktoré pochádzalo z pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, zostalo po prechode atmosférou len niekoľko stoviek úlomkov. Najväčší z nich vážil 2,3 kilogramu. Rozžeravené kozmické kamene sa pretavili do ľadu, kde vzápätí zamrzli.
Ďalšou šťastnou náhodou bolo, že išlo o typ telesa známeho ako uhlíkatý chondrit. Medzi nájdenými meteoritmi predstavujú len malé percento, pretože sú krehké a zvyčajne neprežijú pád. Na rozdiel od zvyčajných železných meteoritov sú takmer nerozlíšiteľné od obyčajných kameňov. Vedci po nich usilovne pátrajú -- práve kvôli možnosti výskytu organických zlúčenín. A tiež preto, že ide o pôvodný medzihviezdny materiál, z ktorého sa neskôr vytvorila slnečná sústava.
Týždeň po páde našiel zmrazené úlomky na jazere Tagish amatérsky geológ Jim Grook. Urobil to najlepšie, čo mohol: bloky ľadu opatrne vyrezal, uložil do mrazničky a zavolal odborníkov.
"Tento meteorit je najvýznamnejším nálezom svojho druhu, ktorý sa dostal do rúk vedcov," komentoval vtedy udalosť Jeffrey Grossmann z US Geological Survey (Americký geologický výskum).
Meteorická biela vrana
Už po náleze mnohé naznačovalo, že meteorit z jazera Tagish je bielou vranou medzi vzácnymi uhlíkatými chondritmi. Peter G. Brown z University of Western Ontario povedal pre časopis Science, že tento kus skaly zrejme predstavuje úplne nový druh meteoritu, ktorý by mohol byť ešte starší než doteraz známe chondrity.
K tomuto poznaniu dospeli vedci na základe podrobnej analýzy kameňa. V uhlíkatých chondritoch sa nachádza časť uhlíka vo forme tzv. nanodiamantov. O nanodiamantoch astronómovia predpokladajú, že sú charakteristické pre protoplanetárny prachový oblak, z ktorého sa kedysi sformovala slnečná sústava.
Meteorit z jazera Tagish obsahuje neobvyklé množstvo nanodiamantov. Záujem oň medzi vedcami tým rýchlo vzrástol a jeho úlomky začalo skúmať niekoľko popredných pracovísk v Kanade, USA a vo Veľkej Británii.
Ďalší výskum mimoriadnosť nálezu iba potvrdil. Analýza ultratenkých rezov prostredníctvom špeciálneho elektrónového mikroskopu v Johnsonovom kozmickom stredisku NASA odhalila prítomnosť granúl veľkých iba pár stoviek nanometrov a skladajúcich sa z organických látok. Pomer izotopov dusíka a vodíka v molekulách bol úplne odlišný než na Zemi a naznačoval, že sa tvorili pri teplotách iba desať až dvadsať stupňov nad bodom absolútneho mrazu (asi -260 stupňov Celzia). Takéto podmienky panovali iba vo vonkajších častiach prachového disku, z ktorého neskôr vznikla slnečná sústava.
Meteorit ako rozsievač
"Organické granule sa s najväčšou pravdepodobnosťou formovali v ľadovo chladnom oblaku molekúl ešte pred začiatkom tvorby planét, alebo vo veľmi včasnom štádiu vzniku slnečnej sústavy," tvrdí Scot Messenger z NASA.
Napriek tomu, že uhlíkaté chondrity sú považované za veľmi vzácne, vo vesmíre pravdepodobne prevažujú nad ostatnými typmi meteoritov. Vďaka krehkej štruktúre síce neprežijú prechod atmosférou, v ranej fáze formovania Zeme sa však mohli stať bohatým zdrojom organických látok prepotrebných na vznik života.
"Organické granuly z uhlíkatých chondritov boli v pravom slova zmysle kozmickou sadenicou, z ktorej vzklíčil život," vyhlásil Mike Zolensky, jeden z vedcov NASA, ktorí kameň skúmali. Niektorí odborníci sú však odvážnejší a tvrdia, že granuly boli skutočnými živými organizmami. Usudzujú, že ide o hypotetické nanobaktérie -- podobné útvary, aké sa našli v meteoritoch z Marsu. Z nich sa mal začať vyvíjať život hneď po vychladnutí povrchu našej planéty.
V každom prípade objavy v meteorite Tagish účinne podporili kedysi zavrhovanú teóriu označovanú ako Panspermia. Podľa nej prišiel život na Zem z vesmíru -- buď ako hotový, alebo vo forme akýchsi polotovarov. Teraz sa ukazuje, že prinajmenšom zložité organické látky sa skutočne rodia v medzihviezdnej hmote.
"Organické útvary guľovitého tvaru môžu byť prvým krokom k životu. Sme zasa o krok bližšie k poznaniu, odkiaľ prišli naši predkovia," vyhlásila mnohoznačne Keiko Nakamura-Messenger.