Vybrali sme z archívu: Pupendo
Film autorského tímu snímok Pelíšky a Musíme si pomáhat nás prenesie v čase, tentoraz tesne pred orwellovský rok 1984. Do obdobia, keď sa história v Československu vliekla pomaly ako kalná voda rieky Vltavy, ktorá obmýva periférny pražský Libeňský ostrov. Do čias, keď ovzdušie jemne páchlo zatuchlinou, podobne ako slepé ramená a zátoky tejto stredoeurópskej rieky. Ocitneme sa v období, keď generácii, ktorá na vlastnej koži zažila záchvev násilne pretrhnutej slobody z Pražskej jari 1968, preteká život pomedzi prstami ako lenivo plynúci riečny tok, zanášajúci dávne ilúzie naplaveninami a bahnom. Hlavnou postavou filmu Pupendo je Bedřich Mára, ktorý žije so svojou rodinou, manželkou keramičkou Alenou a dvoma synmi Matějom a Bobšom, v malom byte na periférii Prahy. Pupendo hlása posolstvo budúcim generáciám a zoberie vás aj na luxusnú, dlho očakávanú rodinnú dovolenku na Balatone a tak trochu prinesie atmosféru doby, keď cestovanie často zostávalo nesplneným snom.
zdroj: kinema.sk
Medailón: František Kele 21. marec 1936
Tento cestovateľ, horolezec, geograf a učiteľ začal na tatranské štíty začal vystupovať už ako dvanásťročný. Na vrchole Mont Blancu stál prvý raz v roku 1955 ako člen štátneho Československého reprezentačného družstva horolezcov. Vo Vysokých Tatrách uskutočnil vyše 500 výstupov a 50 prvovýstupov. V rokoch 1951 až 1954 sa stal najmladším horským vodcom v Tatrách. Vystúpil takmer na 100 končiarov. Z exotických vrcholov vynikajú najmä výstupy na Kibo (Kilimandžáro), Aconcaguu, Popocatepetl, Chimborazo, Mont Rinjani, Tahat, Elbrus a ďalšie. Dĺžka výstupov na končiare sveta predstavuje vyše 1 100 kilometrov. Intenzívne sa venoval organizovaniu viacerých horolezeckých, polárnych a geografických výprav (napríklad na Mount Everest v r. 1984 či na severný pól v r. 1993). Medzi nimi boli aj tri cesty okolo sveta v rokoch 1980 až 1994. Je prvým cestovateľom zo Slovenska, ktorý pôsobil na všetkých svetadieloch vrátane Arktídy a Oceánie.
Zdroj: osobnosti.sk
Pikoška: Poľskí šmelinári
Naši severní susedia predbehli dobu. Z niektorých sa stali bohatí ľudia a po revolúcii sa z nich vykľuli vážení podnikatelia. Zaviedli voľný pohyb tovaru v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci(RVHP), dávno pred EÚ. V časoch, keď sa nedalo veľa cestovať, mohli Poliaci, ktorí preukázali, že majú devízový účet, vycestovať aj do kapitalistickej cudziny. Tu na trhoch nakúpili lacný tovar a distribuovali ho po všetkých členských štátoch RVHP. Neskôr pohyb tovaru vylepšili a pašovali aj opačným smerom z východu na západ. U nás napríklad kúpili zatvárač brány (Brano zavírá samo) za 80 korún a vonku ho speňažili za 100 dolárov. V Bulharsku kožuchy atď. Poliaci šmelili, o tom vedel každý roduverný Slovák. My, usilovní Slováci, sme tiež obchodovali. Napríklad s vojakmi Sovietskej armády: fľaša domácej slivovice za kanister benzínu (aj s tým kanistrom), to bol biznis! Na to by sa poľský šmelinár nikdy nezmohol.
Zdroj: z knihy Normálne 70. roky od Juraja Šeba