Jozef Masarik: Vesmírne prieskumy pomáhajú zachraňovať ľudské životy

Minulý týždeň prekvapil celý svet americký prezident George W. Bush vyhlásením, že Spojené štáty plánujú let človeka na Mars a založenie obývateľnej misie na Mesiaci. Sám ste sa nedávno vyjadrili, že po období útlmu vo vesmírnych prieskumoch konečne došlo k obratu...
- Na kozmický výskum sa treba pozerať z viacerých hľadísk. O oživení som hovoril preto, že George W. Bush spomenul veľký projekt. Kozmický výskum sa síce rozvíjal aj v posledných rokoch, ale najmä prostredníctvom menších projektov. Nebola tu vízia dlhodobého strategického plánu. Prejav Georgea W. Busha vlastne stanovil dve strategické úlohy. Prvou je kolonizácia Mesiaca, vybudovanie vedeckých, a neskôr aj technologických základní na kompletizáciu družíc, získavanie materiálov, ktoré by sa použili na výrobu paliva pre družice a kompletizáciu rakiet, ktoré by mohli lietať aj k vzdialenejším objektom slnečnej sústavy, napríklad na Mars. To je však dlhodobá vízia na 30 rokov. Medzitým by sa malo uskutočniť množstvo menších projektov. Po minuloročnej havárii raketoplánu Kolumbia sa ukázalo, že momentálne je najdôležitejší vývoj nového dopravného prostriedku a vyriešenie veľkého množstva technologických problémov. Napríklad v súvislosti s bezpečnosťou pristátia na Marse, s bezpečnosťou posádky počas letu atď. Ďalšou otázkou sú financie, ktorých odhady sa odlišujú.

Americká tlač sa k Bushovmu prejavu postavila dosť zdržanlivo: vojna v Iraku, štátny deficit, ktorý podľa analytikov môže spôsobiť skĺznutie plánu do finančne slabého projektu nasledovaného fiaskom atď. Niektorí Bushovi kritici dokonca tvrdia, že išlo len o súčasť jeho volebnej kampane a odvrátenie pozorností od problémov na Zemi.
- Toto nebezpečenstvo tu je, pretože Bushov projekt je výsostne vedecký a týka sa základného poznania ľudstva. Takže podľa mňa bude predmetom aj politického zápasu. Dôvodov, prečo by sa mohol stať i jeho predmetom, je viacero. Po prvé, je to jeho veľmi vysoká cena, ktorá navyše prišla v období, keď Spojené štáty hrajú dôležitú úlohu v boji proti svetovému terorizmu, čo tiež nie je lacná záležitosť. Preto zohnať peniaze na takýto projekt nebude jednoduché. Druhá vec je, že aj keď sú Spojené štáty najvyspelejšou krajinou, majú určité problémy - v súčasnosti napríklad s reformou zdravotníctva a školstva, podobne ako my. Spoločnosť sa potom bude, prirodzene, pýtať, či je vhodné investovať do kozmického výskumu s neistými profitmi práve v tomto období.

Vesmírne projekty s dlhodobými cieľmi a ešte dlhodobejšími výsledkami sa len ťažko vysvetľujú laickej verejnosti. Aký význam môže mať objavenie života na Marse, napríklad pre Jána Kováča z "Hornej Dolnej"?
- Samozrejme, argumentácia nechýbala ani v prejave Georgea W. Busha a bola postavená na prínose pre spoločnosť a obyčajných ľudí, ktorý pochádza z týchto technológií. Tie by sa buď vôbec nerozvíjali alebo by sa rozvíjali oveľa rýchlejšie práve v rámci kozmického výskumu. Napríklad moderné telekomunikácie, mobilné telefóny, navigačné systémy ako GPS... Alebo veci ešte bližšie ku každodennému životu, napríklad otázky spracovania obrazu počítačom, ktoré sa využívajú v medicíne, rozvoj diagnostických metód, akou je jadrová rezonančná spektroskopia, ktorá pomáha zachraňovať životy vďaka vysokej citlivosti a diagnostike ochorenia v čase, keď inými metódami toto ešte nie je možné urobiť. Ďalej predpovede počasia, ktoré sú založené na družicovom snímkovaní alebo zbere dát, ktoré tiež pomáhajú v extrémnych prípadoch zachraňovať životy i materiálne hodnoty. Aby sa však tieto výskumy nestali predmetom politických bojov, je veľmi dôležité vysvetliť ich aj obyčajným ľuďom.

Známy český astrológ Jiří Grygar sa tento týždeň v programe Českej televízie Otázky Václava Moravca vyjadril, že Bushovo rozhodnutie môže zmariť prácu okolo Hubblovho teleskopu. Podľa neho to znamená ohrozenie menších vesmírnych projektov. Je to podľa vás pravda?
- Veľké projekty sú vždy veľkým nebezpečenstvom, nie je to len otázka kozmického výskumu. V minulosti sme boli, napríklad, svedkami diskusií o výstavbe urýchľovača elementárnych častíc. Odborná komunita sa tu rozdelila na dva tábory práve pre argument, ktorý ste spomenuli. Financie sa totiž môžu hľadať jednak zvonka - tak, že bude narastať rozpočet NASA, ale aj zvnútra, a to práve tým, že sa obmedzia niektoré projekty. Toto sú však argumenty ľudí, ktorí v tomto projekte nevidia až také veľké prínosy ako v projektoch, ktoré sú rozbehnuté v súčasnosti. Hubblov teleskop a raketoplány patria k nim.

Je vôbec možnosť pristátia človeka na Marse reálna?
- Uskutočniteľné to je. Z technologického hľadiska som presvedčený, že pokiaľ sa skoncentrujú sily vo výskume a vývoji technológií, nemali by nastať zásadné problémy. Rovnako ako sa uskutočnili niektoré projekty v minulosti, keď bol daný cieľ dosiahnutý. S jeho víziou však bývali načrtnuté aj finančné nároky. Bushov návrh musí preto najskôr prejsť americkým Kongresom a jeho dosiahnutie bude závisieť aj od toho, aké finančné zdroje sa zabezpečia. Podobne ako pri úlohách, keď cena presahovala finančné možnosti jedného národa, aj teraz je predpoklad, že sa Spojené štáty spoja aj s inými krajinami. Aj keď Európa hneď po vyhlásení zareagovala trochu zdržanlivo, Rusko predložilo konkurenčný program, ktorý má byť rýchlejší a lacnejší, ale, napríklad, India zareagovala pripojením sa k tomuto programu...

Len pomerne málo ľudí na Slovensku o vás vie, že ste ako jediný Slovák pracovali v tíme projektu sondy, ktorá prišla s objavom, že na Marse sa nachádza voda. Ako sa vám do tohto tímu podarilo dostať?
- K tomuto výskumu som sa dostal tak, že som začal štúdiom meteoritov, ktoré je na slovenské pomery najnormálnejšie a najlacnejšie, pretože nám sem len padnú a potom ich treba skúmať (smiech). Priamy kozmický výskum sa na našej katedre začal skúmaním vzoriek, ktoré prinieslo Apollo z mesiaca . Neskôr som absolvoval pobyt v laboratóriách v Los Alamos v Novom Mexiku, kde som sa priamo zapojil do misií organizovaných NASA. Išlo o program Mars Observer. Bol to veľký projekt na výskum Marsu. Bohužiaľ, skončil sa neúspechom, pretože družica sa k Marsu nedostala. Potom som pracoval aj na iných, menších projektoch NASA a Európskej kozmickej agentúry. Posledná misia, do ktorej som priamo zapojený ako podporný vedec, je misia Mars Odyssey. Práve ona pred zhruba rokom a pol dokázala prítomnosť zamrznutej vody v polárnych oblastiach Marsu. Je to jeden z najvýznamnejších výsledkov, pretože existencia vody dáva silný podnet na to, aby sa ľudia zaoberali otázkami možného života na Marse.

A veríte v existenciu života na Marse, či už v minulosti alebo súčasnosti?
- Otázky života na Marse nie sú priamo predmetom môjho prvotného výskumu. Je však motiváciou pre každého, aj keď ja som v hierarchii motivačných činiteľov trochu nižšie. Ale aj nižší motivačný činiteľ, napríklad nájdenie vody alebo pochopenie, z čoho je Mars zložený, je pre mňa dostatočný. To, na čom som mal možnosť pracovať s kolegami z Nemecka a USA, je v podstate predpríprava na to, aby mohla byť zodpovedaná otázka, či je na Marse život alebo nie.
Podľa českého spisovateľa Karela Pacnera z Pražského planetária by bolo pre ľudstvo lepšie, keby americkí roboti život na Marse nepotvrdili.

Alebo, ak by aj potvrdili, nemali by na ňom pristáť, pretože tu podľa neho ide aj o etický problém - má vôbec človek právo zasahovať do vývoja iného sveta?
- Je to skutočne etický problém, ku ktorému je veľmi ťažké zaujať jednoznačné stanovisko. Vždy sa totiž dá hovoriť o pozitívnej a negatívnej kolonizácii. Určite nemáme právo niečo ničiť nielen na Zemi, ale ani v kozme. Ale osídlenie Marsu alebo prienik na Mars nemusí byť vždy spojený len s víziami, aké vidíme vo väčšine filmov - teda s vojnou a bojom, ale mohlo by ísť aj o symbiózu. Určite by to však bola zmena.

Zábery vysielané aj v televízii ukázali veľkú radosť a eufóriu v americkom tíme, ktorý sa zaoberal vyslaním sondy Spirit. Prežívate ju aj vy mimo centra?
- Mal som telefonát s kolegom, ktorý je priamo v riadiacom stredisku. Samozrejme, to nadšenie tam je, pretože si treba uvedomiť, že sú to roky práce - vývoj prístrojov sa začína dva, tri roky pred tým, ako sa misia uskutoční, potom je to pol roka letu k Marsu a nakoniec očakávanie, čo sa vlastne stane. Zdá sa to možno rutinná záležitosť, ale vôbec to tak nie je. Faktormi vplývajúcimi na pristátie sú mnohokrát veci, ktoré človeku ani nezídu na um. Napríklad pohyby v zemskom jadre, ktoré nemáme ani preskúmané, zemetrasenia, ktoré majú vplyv na rýchlosť rotácie Zeme alebo iné vplyvy, ktoré môžu zásadne ovplyvniť pristávací manéver v okamihu, keď príde signál.

Čo sa vlastne stane s týmito prístrojmi po pristátí na Marse?
- Nie sú dizajnované tak, aby z Marsu aj odišli. Pracujú tu niekoľko týždňov, prípadne mesiacov a potom, keďže nebudú schopné získať dostatočné množstvo energie, jednoducho prestanú fungovať.

Takže vy ich tam posielate na "smrť"?
- (Smiech.) Ale to nie sú živé bytosti! Získavajú energiu zo slnečných článkov - táto energia je vlastne potrebná na činnosť všetkých prístrojov a prevádzku počítačových prvkov a antén, ktoré vysielajú informácie na Zem. Energia na zabezpečenie pracovných teplôt prístrojov a udržiavanie komunikácie je obyčajne hlavnou príčinou ukončenia činnosti misií. Takže osud prístrojov na Marse je možno paralelou osudu nášho vesmíru - "smrť z podchladenia".
Na Spirite je celkovo päť prístrojov: panoramatická kamera, ktorá ľudí najviac zaujíma kvôli fotkám. Z nich geológovia vedia získať množstvo informácií o prvkoch formujúcich povrch Marsu, i mieste, kde má vozidlo (rover) ďalej ísť. Na základe týchto obrázkov sa potom vyberú zaujímavé kamene, ktoré skúmajú ďalšie prístroje - moessbauerovský spektrometer meria prítomnosť železa a jeho koncentrácie, protónový a röntgenový spektrometer zasa na základe analýzy protónov a röntgenového žiarenia určuje prítomnosť rôznych chemických prvkov. Potom tam je spektrometer na meranie termálneho žiarenia, mikroskop na štúdium mikroštruktúry hornín a prachu. Plus sú tam ešte magnety, ktoré sa používajú na štúdium magnetických vlastnosti povrchu Marsu. Nové - v porovnaní s predchádzajúcimi misiami - je zariadenie umožňujúce oprašovať kameru, prípadne odštiepiť kúsok z povrchu, pretože všetko na Marse je pokryté vrstvou prachu. Mohlo by sa totiž stať, že by prístroje nemerali vlastnosti hornín Marsu, ale prachu, ktorým sú pokryté.

Čo by pre ľudstvo znamenalo, ak by sa život na Marse potvrdil?
- Znamenalo by to - zjednodušene povedané - že vo vesmíre nie sme sami. Na druhej strane je pre nás Mars zaujímavý nielen svojou blízkosťou, ale aj tým, že sa vývojovo podobal Zemi. Rozdiel je, napríklad, v tom, že na povrchu nemá tečúcu vodu, jeho magnetické pole je slabšie atď. Ale najzákladnejším rozdielom je práve to, že sme na ňom dosiaľ nedokázali existenciu života. Potom ostáva nezodpovedaná otázka, prečo sa vývoj na Marse vyvíjal tak, ako sa vyvíjal - na suchú, chladnú planétu bez života, zatiaľ čo Zem ostala teplá, vlhká a vznikol sa na nej život. To by nám vlastne pomohlo pochopiť aj to, ako sa vyvíjal život na Zemi. A to zaujíma všetkých. Ale je tu aj iná otázka - prečo sa vývoj na Marse zastavil. Ak by sme na ňu vedeli odpovedať, mohli by sme predvídať, či sa niečo podobné nemôže zopakovať aj u nás. Na Zemi v poslednom čase pozorujeme globálne zmeny, ktoré sú čiastočne vyvolané činnosťou človeka, čiastočne prirodzenou variabilitou. Pokiaľ by sa na Marse našli mikroorganizmy, poukazovalo by to na to, že život na Marse je možný a v dlhodobej perspektíve, ktorá sa dnes môže zdať až veľmi vzdialená, by nám svedčilo o tom, že ak sa raz ľudstvo bude chcieť alebo musieť rozšíriť aj mimo Zeme, tak na Marse aké-také podmienky sú.