Devín -- križovatka dávnovekých ciest obchodu

Hrad Devín je významným pamätníkom slovenských dejín. Jeho starobylé múry si spájame predovšetkým s veľkomoravskou minulosťou nášho územia či s pamätnou vychádzkou štúrovcov, kde prijali slovanské mená. Devín má však oveľa staršiu minulosť, ktorá je významná v celoeurópskom kontexte. Dokazuje to aj stále prebiehajúci archeologický výskum.
Hrad Devín sa vypína na vyvýšenine, ktorá poskytuje panoramatický pohľad na sútok Moravy s Dunajom. Táto skutočnosť je rozhodujúca v našom rozprávaní, lebo práve obe rieky dali Devínu význam priesečníka dávnovekých obchodných ciest. Z východu na západ to bola vodná podunajská cesta a povodím rieky Moravy to bola tzv. jantárová cesta smerom k Baltskému moru. Tieto cesty boli známe už v období prvých poľnohospodárov na Slovensku. Išlo o ľud tzv. lineárnej keramiky, ktorý tu žil okolo roku 5000 pred n. l.
Rozmach vzájomných stykov, ktoré súviseli aj s obchodom, nastal v neskorej dobe kamennej. Ľudia tzv. badenskej kultúry si tu vytvorili významné centrum, ktoré súviselo aj s miestnym kultom. Devín bol náboženským, obchodným, ba možno aj spoločenským centrom v strede územia, ktoré obýval ľud badenskej kultúry. Územie bolo naozaj rozľahlé, išlo o časť Nemecka, Rakúska, Poľska, Moravu a Slovensko. Na devínskej hradnej vyvýšenine sú pritom badateľné keramické vplyvy zo všetkých týchto krajín aj mimo tejto kultúry. Môžeme si pomyslieť, že ide iba o "obyčajnú" keramiku, ale práve ona patrila medzi honosné druhy tovaru v praveku.

Nadvláda bronzu
Najväčší rozvoj nastal na Devíne v dobe bronzovej (od roku okolo 2000 pred n. l.). Postupne sa tu vystriedali kultúrne vplyvy z územia dnešného Rakúska, Moravy, Slovenska, Maďarska, Balkánu a pravdepodobne až z východného Stredomoria, kde rozkvitali staroveké kultúry. Tieto vplyvy súviseli s obchodom. Z ústia Dunaja do Čierneho mora bolo len na skok do vyspelého sveta Stredomoria, ktorého trosky môže našinec obdivovať najmä v dovolenkovom období. Pritom je jedno, či už ide o mýtickú Krétu, achájskych Grékov známych z Homérových eposov a slávnych bájí alebo o Chetitov z dnešného Turecka.
Obchod bol vždy mocný a drahocenný jantár ešte viac. Po Dunaji sa mohlo plaviť až k Devínu a odtiaľ povodím Moravy na sever až k pobrežiu Baltu. Tam sa skamenený živicový produkt (jantár) vyskytoval v značnom množstve. Táto vzácna a krásna surovina na výrobu šperkov sa nachádzala v bohatých hroboch mykénskych vládcov z 2. tisícročia pred n. l. Pritom jantár pochádza z ďalekého pobrežia Baltského mora. Na pravú mieru však treba uviesť skutočnosť, že ďalšie trasy slávnej jantárovej cesty opäť išli aj cez Slovensko. Napríklad územím východného Slovenska alebo povodím Váhu.
Vzácny jantár lákal. Preto nie je prekvapujúce, že južné vplyvy najmä na keramike a kostených výrobkoch, ktoré súviseli s obchodom, sú neodškriepiteľné. Išlo predovšetkým o obdobie 17. - 15. stor. pred n. l. Na juhozápadnom Slovensku žil vtedy ľud maďarovskej kultúry, ktorý obýval devínsku vyvýšeninu. Prenikali tu však aj ľudia južne od Dunaja. Lukratívnosť geografického položenia Devína bola značná. Preto nie je prekvapujúce, že mal aj náboženský - kultový význam. Dokazujú to rôzne záhadné zvieracie figúrky, alebo výzdobné motívy v tvare kruhu a špirály. Podobný význam si Devín zachoval aj v nasledujúcich obdobiach.

Železo, Kelti a mince
Výnimočnosť Devína pretrvala aj v dobe železnej, keď sa stal súčasťou jednotného halštatského okruhu známeho z Rakúska, zo Slovinska, z Nemecka, Maďarska, Moravy a zo Slovenska. Najväčší rozruch tu však vyvolali Kelti, ktorí na Devín zavítali okolo 5. stor. pred n. l. Vybudovali tu mohutné opevnené sídlo, ktoré niektorí bádatelia považujú za ich "mesto" - oppidum. Zanechali po sebe krásnu keramiku už vyformovanú na hrnčiarskom kruhu, kovové výrobky, predmety súvisiace s kultom a umením. Predovšetkým však zachovali priame stopy po obchode. Boli to mince. Nemusíme zdôrazňovať, že keltské mince roztrúsené po celej krajine sú na území Slovenska jedny z prvých vôbec. Na Devíne je ich relatívne značné množstvo, pričom jeden z najprekvapujúcejších archeologických nálezov v tomto ohľade pochádza z roku 1998.
Pod múrmi rímskej stavby sa našiel v ruke vyrobenej hlinenej nádobke poklad. Bolo v ňom 70 strieborných mincí keltského kmeňa Eraviskov, ktorý žil v okolí Budapešti. Mal iberský pôvod (dnešné Španielsko), odkiaľ sa presunul do strednej Európy. Poklad sa našiel tesne vedľa základu rímskej stavby. Tú postavili neskôr (3. stor.), preto je paradoxné, že jej vtedajší stavitelia neobjavili poklad mincí. Ten tu mohol byť uložený v pohnutých obdobiach prvého storočia pred n. l., respektíve na prelome letopočtov, ale nie je to isté. Možno ho tam zakopal staviteľ rímskej stavby z 3. storočia, keď ho objavil v priestore svojho budúceho sídla.

Rimania na scéne
V tomto čase sa na sever tlačia Rimania a do strednej Európy prenikajú Germáni. Rimania útočili proti "kráľovstvu" germánskeho vládcu Marobuda. Jeho ríša mala centrum niekde na území dnešných Čiech. Plynul do nej tovar z celého Stredomoria a Devín vďaka svojmu riečnemu postaveniu bol na križovatke obchodných tokov plynúcich do Marobudovej ríše germánskych Markomanov. Jej úspech začal byť tŕňom oku Rimanov. Preto zorganizovali ťaženie proti Marobudovi. Jedna z hlavných trás legionárov išla z dnešného Rakúska práve cez Devín.
Rímski legionári tu v období okolo roku 6 n. l. zachovali stopy po svojom pobyte. Išlo o zvyšky vojenského tábora, ale boli tu objavené i pozostatky po obchode. Je to v strednej Európe, severne od Dunaja relatívne stále vzácna minca prvého rímskeho cisára Augusta alebo lukratívna červená reliéfmi zdobená keramika - terra sigillata. V tej dobe bola častá, ale vzácna, krásna a drahá. Neskôr aj na Devín prenikajú Germáni. Boli to predovšetkým obchodníci, ktorí zabezpečovali výmenu tovarov medzi obyvateľstvom Rímskej ríše a barbarmi severne od Dunaja. Možno jeden z nich si tu v 3. stor. postavil honosnú stavbu na rímsky spôsob a práve pri nej sa našiel spomínaný poklad mincí Eraviskov. V 4. stor. na Devíne slúžila predsunutá rímska posádka a práve ona navŕšila val, ktorý neskôr využili aj Slovania. Na devínskej vyvýšenine sa v tom čase nachádzal predsunutý rímsky kastel, opevnený tábor rímskych légií. Práve oni tu v 4. stor. postavili prvú kresťanskú stavbu na sever od Dunaja vôbec.

Slovania a Veľká Morava
Slovania na Devín prichádzajú v 7. stor. V závere 8. stor. využívajú zvyšky opevnení zo starších čias a vybudujú tu významné hradisko. To sa stáva centrom celej sídliskovej enklávy slovanského, neskôr veľkomoravského obyvateľstva v oblasti Devína a Devínskej Novej Vsi. Devín však plní aj úlohu pevnosti na Dunaji. Dokazuje to aj písomná správa z Fuldských análov z roku 864, keď sa pevnosť Dowina snaží dobyť východofranský panovník. Ľudovít Nemec síce Devín nedobyl, ale knieža Rastislav s ním podpísal vazalský mier, ktorý nedodržal.
Devín bol jedným z centier Veľkej Moravy. Dokumentujú to rôzne, aj obchodné vplyvy a predmety z celého slovanského sveta Veľkomoravskej ríše, ale i mimo nej a tiež miestna veľkomoravská kresťanská stavba so zaujímavým ukončením v tvare trojlístka. Tá má svoj stavebný pôvod na území dnešného Maďarska alebo Chorvátska. Možno aj stavitelia pochádzali odtiaľ, pričom ich služby si "zakúpil" veľkomoravský mocenský predstaviteľ. Keď prestala existovať veľkomoravská ríša a Karpatskú kotlinu začali ovládať Maďari, Devín nezanikol. Osídlenie na hradnej vyvýšenine pretrváva naďalej. Obchod však už stráca na význame.

Strategická poloha
Devínsky stredoveký hrad sa neskôr stáva významnou hraničnou pevnosťou formujúceho sa uhorského kráľovstva. Neskôr kráľ Žigmund daruje hrad pánom z Garai (15. stor.) a po nich sa dostáva do rúk iných rodov uhorských magnátov. Počas napoleonských vojen devínsky hrad ovládli francúzske vojská, ktoré ho vyhodili do vzduchu.
Obec Devín nachádzajúca sa pod hradom si vždy zachovávala charakter mnohojazyčnej dediny. Priesečníkom Európy bol Devín stále. V stredoveku i v novoveku tu žilo obyvateľstvo slovanského (neskôr slovenského), nemeckého, maďarského a chorvátskeho a podľa niektorých pamätníkov vraj i talianskeho a bulharského pôvodu.
Po prvej svetovej vojne za symbolickú sumu odkúpil hrad od Pálffyovcov štát. Odvtedy sa tu ešte zvýraznila intenzita archeologického výskumu, ktorý sa začal v roku 1913. S výnimkou prerušenia počas druhej svetovej vojny odhaľoval a dodnes odhaľuje záhady a dôležitosť dávnej minulosti Slovenska v európskom kontexte. Opäť sa potvrdil minimálne strategický význam Devína, keď sa stal súčasťou hitlerovskej tretej ríše, a nie tzv. slovenského štátu. V súčasnosti je devínsky hrad národnou kultúrnou pamiatkou, po ktorého chodníkoch kráčajú návštevníci z celého sveta. Na devínsku vyvýšeninu sa opäť vrátil výraznejší obchodný duch, ale teraz v súvislosti s turistickým ruchom.