Stagnácia predchádza úbytku obyvateľstva

Rok 2001 znamenal v histórii Slovenska zásadný prelom. V tomto roku sa v našej krajine narodilo menej ľudí ako ich zomrelo. Aj keď tento fakt nebude nevyhnutne znamenať demografickú katastrofu, naznačuje silný trend, ktorý môže zmeniť tvár celej krajiny. Odborníci odhadujú, že po desať- až pätnásťročnej stagnácii môže dôjsť k relatívne rýchlemu poklesu počtu obyvateľov Slovenska až o pol milióna.
Podľa demografa Borisa Vaňa, vedúceho Výskumného demografického centra pri Štatistickom úrade SR, ktorý minulý týždeň prezentoval správu o populačnom vývoji, sa búrlivý demografický vývoj z prvej polovice deväťdesiatych rokov stabilizoval a Slováci "naskočili" na nový reprodukčný model. Niektoré demografické procesy, ako napríklad sobášnosť a plodnosť, sa po prudkom poklese zastavili, iné zaznamenali miernejšie tempo vývoja - stále sa mierne znižuje potratovosť, klesá tiež úmrtnosť a predlžuje sa stredná dĺžka života. K zintenzívneniu došlo napríklad pri rozvodovosti.

Úpadok manželstva
Jednotlivé demografické procesy majú teda iný smer aj odlišnú intenzitu. Kým západná Európa prežívala na konci šesťdesiatych rokov sexuálnu revolúciu, Slovensko spolu s ďalšími socialistickými krajinami zostávalo pri tradičných vzorcoch spolužitia mužov a žien. Celý vývoj však o to búrlivejšie prekonalo o viac ako dvadsať rokov neskôr.
Celkový počet sobášov sa z viac ako štyridsaťtisíc v roku 1990 znížil na dvadsaťpäťtisíc v roku 2002. Oveľa výrečnejšie ako absolútne čísla je však porovnanie hrubej miery sobášnosti, ktorá sa za ostatných trinásť rokov znížila zo 7,63 na 4,66 sobáša na 1 000 obyvateľov. Tento prudký vývoj možno vysvetliť vhodnými podmienkami na sebarealizáciu, ako aj ekonomickým tlakom, ktorý sa prejavil najmä zvýšením životných nákladov, infláciou, nezamestnanosťou či obmedzením bytovej výstavby.
Odlišnosť Slovenska a západnej Európy nespočívala len v počte sobášov, ale aj v priemernom veku novomanželov. Od päťdesiatych rokov, keď došlo k rýchlemu zníženiu tohto veku, u nás platila predstava, že žena i muž sa musia zosobášiť čo najskôr. Zostať starou dievkou či starým mládencom predstavovalo, najmä na vidieku, spoločenskú stigmu. To však nebol jediný dôvod, prečo ľudia uzatvárali manželstvá oveľa častejšie ako dnes. Vtedajšie spoločenské pomery neumožňovali rast osobnej, resp. profesijnej realizácie tak ako dnes. V spoločnosti existoval tiež "pohodlný" systém rôznych sociálnych istôt či predĺženej materskej dovolenky. Od začiatku 90. rokov priemerný vek vstupu do manželstva postupne stúpa. U mužov i u žien stúpol od roku 1992 do roku 2002 o celé tri roky na 29,1 resp. 26,1 roku.

Viac životných možností
V súvislosti s rodinným stavom je z dlhodobého hľadiska zaujímavé predovšetkým znižovanie podielu slobodných na celkovom počte snúbencov. Nové manželstvá uzatvárajú čoraz častejšie aj rozvedení muži a ženy (12,3, resp. 10,4 percenta všetkých sobášov). Veľký vplyv na znižovanie počtu slobodných snúbencov má aj čoraz obľúbenejšie spolužitie v nezosobášenom partnerstve. Aj keď o tomto trende neexistujú priame štatistické údaje, o zvyšujúcom sa počte kohabitácií svedčí aj rastúci počet detí narodených mimo manželstva, ktorý sa od deväťdesiatych rokov takmer zdvojnásobil.
Podobne ako v iných rozvinutých krajinách, aj na Slovensku pozorujeme od polovice minulého storočia nárast rozvodovosti. Počiatočný dôvod na rozvod - hlboký a trvalý rozvrat vzťahov v manželstve - postupne strácal význam až do roku 1973, keď sa zrušilo aj predbežné konanie o zmierení manželov. Jednou z hlavných príčin vysokej rozvodovosti bol pravdepodobne aj už spomínaný nízky sobášny vek - do manželstiev vstupovali ľudia bez náležitých životných skúseností. Často pritom išlo o manželstvá uzatvorené pod tlakom neplánovaného tehotenstva.

Kde sú príčiny
Napriek vyššiemu sobášnemu veku a dostupnej a používanej antikoncepcii však počet rozvodov stále rastie. Historicky najvyšší počet rozvodov 10 960 bol zaznamenaný minulý rok. (Celkový počet sobášov bol 25 062.) Autori populačného výskumu si myslia, že čoraz viac ľudí sa rozhodne radikálne ukončiť partnerstvo bez hľadania príčin rozvratu, bez snahy o ich odstránenie a bez pokusu o kompromisné riešenie krízy. Rozvod sa akoby stal súčasťou moderného životného štýlu, a to aj napriek tomu, že ide o negatívnu a traumatizujúcu udalosť.
Z hľadiska príčin rozvodov sa začínajú zviditeľňovať dva okruhy problémov. Na jednej strane ide o príčiny vyplývajúce zo zlých materiálnych podmienok, z finančných nezhôd a problémy súvisiace s bývaním. Na druhej strane je to zhoršenie medziľudských vzťahov. Predtým, ako sa pred tridsiatimi rokmi výrazne zvýšila intenzita rozvodovosti, boli najčastejšími príčinami rozvodu alkoholizmus zo strany muža a nevera zo strany ženy. Postupne sa však ako hlavná príčina presadila rozdielnosť pováh (takmer 57 % všetkých rozvodov u mužov i u žien).

Vymierame?
Rok 2001 nebol len prvým rokom prirodzeného úbytku obyvateľstva, ale aj rokom, keď po prvýkrát klesla úhrnná plodnosť pod hranicu 1,2 dieťaťa na jednu ženu a Slovensko sa tak zaradilo k štátom s najnižšou mierou plodnosti v Európe. A to aj napriek tomu, že vo veku najvyššej plodnosti sa nachádzajú silné populačné ročníky zo sedemdesiatych rokov. Príčiny možno hľadať, rovnako ako pri sobášnosti, v zmene sociálno-ekonomickej situácie. Obavy zo straty zamestnania, problémy so získaním bytu a na druhej strane väčšia možnosť sebarealizácie, ktorá otvorila mladým ľuďom nové perspektívy, mali vplyv aj na počet narodených detí.
Súčasné tempo poklesu pôrodnosti je vysoké, ale v najbližších rokoch nemožno čakať výraznejší pokles počtu obyvateľstva. Ten by mohol nastať až o desať až pätnásť rokov. Čistá miera reprodukcie, t. j. priemerný počet živonarodených dievčat na jednu ženu, sa totiž trvalo znižuje. Už v roku 1989 klesla pod záchovnú hodnotu a v súčasnosti je jej stav 0,57.
Zmena nastala aj v počte detí v rodine. Od roku 1991 mierne rastie podiel detí, ktoré sa narodili ako prvé v poradí, pri druhých a tretích sa tento podiel znižuje. Štvrtých a ďalších detí v poradí v porovnaní s ostatnými mierne pribúda. Ľudia teda viac ako v minulosti preferujú jednodetné domácnosti. Počet štvor- a viacdetných rodín zostáva stabilný.
Dynamiku reprodukcie obyvateľstva ovplyvňuje aj potratovosť. Dnes však aj vďaka dostupnej antikoncepcii v oveľa menšej miere ako v minulosti. Od roku 1957, keď bola uzákonená možnosť vykonania interrupcie zo sociálnych dôvodov, ich počet rástol. Toto obdobie kulminovalo v roku 1988, keď sa ich na Slovensku vykonalo 51 000, minulý rok ich počet klesol na 22 141 (z 35 na 25 % všetkých tehotenstiev).

Žijeme dlhšie
Na pokles alebo rast počtu obyvateľstva má okrem pôrodnosti vplyv aj faktor úmrtnosti. Po prudkom zlepšení v päťdesiatych rokoch situácia nasledujúcich tridsať rokov stagnovala, ba sa až zhoršovala. V deväťdesiatych rokoch dochádza opäť k zlepšeniu. Demografi tento stav považujú za dôsledok sociálnej transformácie, ktorá prinútila obyvateľov na zodpovednejšie správanie k svojmu zdraviu. Zlepšovanie je z dôvodu biologickej zotrvačnosti pomerne pomalé, ale už zreteľne viditeľné (za posledných trinásť rokov sa stredná dĺžka života pri narodení zvýšila u mužov o 3,2 roka a u žien o 2,2 roka). Rozhodujúcu úlohu pri náraste strednej dĺžky života mužov mal pokles intenzity úmrtnosti na choroby obehovej sústavy a na nádorové ochorenia. Podobná situácia je aj u žien.
Zmena počtu obyvateľov je bezprostredne ovplyvňovaná aj migráciou obyvateľstva. Podľa oficiálnych štatistík má Slovensko kladné migračné saldo (t. j. počet prisťahovaných je vyšší ako počet odsťahovaných), avšak neoficiálne čísla hovoria o inom stave. Problémom migračnej štatistiky sú podhodnotené dáta o vysťahovaných, keď sa títo len veľmi neradi hlásia do evidencie. Napriek občasným panickým vyhláseniam, Slovensku zatiaľ žiadna invázia cudzincov nehrozí. Povolený pobyt má u nás 5 cudzincov na 1 000 obyvateľov, kým v Česku je to trikrát viac. Podobne neopodstatnené sú aj úvahy o prudkom raste rómskej populácie.

Problémy
Demografický vývoj za posledné roky nevybočil z očakávaných rámcov. Slovensko v niektorých procesoch dobehlo či dokonca predbehlo západoeurópske krajiny. S tým však súvisí aj niekoľko závažných problémov, ktoré je nutné v najbližšom období riešiť. Boris Vaňo vidí v prognóze demografického vývoja Slovenskej republiky do roku 2020 ako zásadné problémy starnutia obyvateľstva, integrácie cudzincov, integrácie Rómov, nedocenenia rodičovstva a regiónov s nepriaznivou štruktúrou obyvateľstva.