Autá sa v priemyselných krajinách stali takou neoddeliteľnou súčasťou životného štandardu, že prevzali kontrolu nad ekonomikou a kultúrou týchto spoločností. Ich rozšírenosť ich chráni pred kritikou. Dnes si už tak veľa každodenných činností vyžaduje automobil, že život bez nich je nemysliteľný. Ľudia si preto väčšinou neuvedomujú deštruktívnu povahu automobilovej spoločnosti a ani možnosť alternatívneho spôsobu života.
S rastom počtu automobilov rastie tiež spotreba energie, priestoru a času, čo má negatívny dosah na ľudské i prírodné zdroje. S neustálym rastom sme však čoraz bližšie k bodu, keď sa tento životný štýl stane neudržateľný. Vedecký pracovník Torontskej univerzity David Purcell tvrdí, že skutočne preventívny prístup k problému si vyžaduje nové komunity, kde vzdialenosť a ani čas nie sú podriadené dnešnému princípu hypermobility.
Fenomén auto
Ako je možné, že autá získali v našej spoločnosti také dôležité postavenie? A ako je možná nevysvetliteľná skutočnosť, že ľudia požívajú auto aj vtedy, keď je to zjavne proti ich záujmom? Neviditeľná motivácia sa stane zrejmou, len keď sa na túto otázku pozrieme ako na komplexný celok. Ako obyvatelia industrializovaných krajín musíme rozumieť tomu, že cestovanie je každodennou životnou nevyhnutnosťou. Už menej vnímame skutočnosť, že je to tak len v posledných desaťročiach. V priebehu niekoľkých generácií sme takmer odstránili možnosť odlišného životného spôsobu. Ďalším dôležitým faktom zaujatia ľudstva autom je jeho zobrazenie v masmédiách. Prostredníctvom šikovných reklám a inzerátov sme sa naučili, že auto sa spája so sexepílom, mocou a slobodou. Diaľnica nám ponúka únik spod tlaku každodenného života a sila motora zosobňuje individuálne schopnosti majiteľa vozidla. Závislosť súčasnej spoločnosti od automobilovej dopravy je zjavná. Jej fyzickými prejavmi sú diaľnice, nové predmestia, zostupná tendencia verejnej dopravy, vzostupná spotreba energie a čoraz väčšia spotreba priestoru.
Symbióza áut a ciest
Rast diaľničného systému a rozširovanie predmestí sú symbioticky spojené najmä v Severnej Amerike, ale tiež v západnej Európe. V 50. rokoch rástol počet majiteľov áut a pretože dovtedajšia diaľničná sieť nestačila zvládnuť tento nápor, množstvo záujmových skupín, ako napríklad stavebné firmy, cementárne, výrobcovia pneumatík a automobilov, tlačili federálnu vládu Spojených štátov do výstavby nových diaľnic. Ďalšou hlavnou príčinou výstavby bola potreba obranných diaľnic, ktoré by v prípade atómového útoku umožnili únik obyvateľstva z napadnutého územia. (Výstavba diaľnic na vojenské účely bola však už známa od čias nacistického Nemecka.) Financovanie tejto najrozsiahlejšej diaľničnej siete na svete, na úkor verejnej dopravy alebo skrášľovania okolia ciest, niesla z 90 % na pleciach federálna vláda. Ani toto riešenie dopravnej situácie nebolo konečné. Názory, že všetky problémy vyriešila diaľničná sieť, patria medzi najfalošnejšie. K novým komunikáciám pribudli aj nové vozidlá. Kruh sa uzatvára - následné zvýšenie spotreby benzínu a daní viedlo k stavbe nových diaľnic.
Nový domov
Množstvo miest obklopených diaľnicami je trvalo poškodených. Centrum už neslúži ako miesto stretávania sa, bývania a obchodu, je len okypteným priestorom úradných budov, obklopeným púšťou parkovísk. Neexistencia zmiešaných susedstiev rozličných tried a jednoúčelové využívanie centra má za následok vyľudnenie a zhoršenie bezpečnostnej situácie. Predmestie sa stalo novým spôsobom života strednej triedy a začalo predstavovať nový americký sen - každá rodina vlastní svoj dom. Využitie predmestia je ako v prípade centra monofunkčné. Jediným verejným priestorom je cesta, avšak pre nízku koncentráciu obyvateľov veľmi často bez chodníkov. Jediný spôsob, ako si ísť nakúpiť alebo zájsť k priateľom je použitie auta. Tieto predmestia nie sú ani mestskými, ani vidieckymi, ale rozptýlenými komunitami, založenými na homogenite, monotónnosti a na automobiloch. Objektom typickým pre predmestie je nákupné centrum, v ktorom sa dá stráviť prakticky celý deň. Azda ani netreba dodávať, že parkovacích miest je vždy dostatok.
A čo zajtra?
Ďalšou, a azda najzávažnejšou zmenou, ktorú priniesla popularita automobilovej dopravy, je narastajúce znečistenie vzduchu a vody, nadmerný hluk a vyčerpávanie neobnoviteľných zdrojov energie. Jedno auto, prichádzajúce do centra mesta, vezie priemerne 1,4 pasažiera, čo niekoľkonásobne zvyšuje spotrebu energie na jedného pasažiera. V priebehu 70. a 80. rokov stúpol v západnej Európe podiel dopravy na celkovej spotrebe energie z 21 na 27 % a ďalej rastie. Najväčší podiel na tomto raste má individuálna doprava. Rozvoj automobilizmu mení zásadne aj vzhľad krajiny. Jediná mimoúrovňová diaľničná križovatka zaberie približne toľko plochy, na akú sa zmestí historické centrum veľkého mesta typu Salzburg. Krajina popretkávaná diaľnicami sa triešti a mení sa na funkčne neplnohodnotné plochy. (Podobnosť s redukciou počtu funkcií centra mesta nie je náhodná.) Diaľnica síce spája vzdialené miesta, ale zároveň oddeľuje blízke miesta.
Možnosti riešenia
Existujú dve skupiny riešení situácie, v ktorej sa momentálne nachádzame. Jedna skupina je tradičné obchodnícka. Druhá skupina predpokladá koniec automobilovej a prechod k alternatívnym spôsobom dopravy. Predstavitelia tradičného riešenia navrhujú pokračovať v súčasnom raste počtu automobilov. Trh sa naplní až vtedy, keď bude mať každý oprávnený občan svoje vozidlo. Nezodpovedanou otázkou zostáva, čo sa stane, ak sa rozhodnú kúpiť si auto aj, napríklad, všetci dospelí obyvatelia Číny. Pri súčasnom ekonomickom raste by to onedlho nemusela byť len úsmevná predstava.
Predstaviteľom druhej skupiny je český sociológ Jan Keller. Ten hovorí o tom, že taktika sústavného znepríjemňovania života vodičom v niektorých mestách je cynická. Omnoho lepšie by bolo odradiť vodičov od samotnej kúpy auta. Tak by sme sa dostali od kozmetických úprav k skutočne perspektívnym alternatívam. Mieru používania áut by bolo možné radikálne znížiť inteligentnejším plánovaním sídel, kde by sa spájali funkcie práce, bývania, nakupovania i oddychu. Je takisto nutné zvýšiť cenu benzínu. Nie však preto, aby motoristi zaplatili škody, ktoré spôsobujú, ale preto, aby mali pri voľbe dopravného prostriedku čo najviac informácií. "Hrdí solitéri, ktorí dávajú prednosť individuálnej priestorovej mobilite, by mali za svojho koníčka zaplatiť, ako sa platí za každé iné náročné hobby. Vo svojej hrdosti by nemali žobrať o zľavu, ktorá je vyhradená len pre hromadné výpravy."
StoryEditor