Silný ako býk, užitočnejší než pes

Pri slove eunuch sa nám väčšinou vynorí len veľmi všeobecný a stereotypný obraz strážcu háremu. Ale história týchto ľudí na okraji spoločnosti je úplne iná.  Eunusi žili na dvoroch a v chrámoch dávnych civilizácií, antického i stredovekého sveta a niekoľko ich môžeme stretnúť ešte i dnes v rôznych náboženských sektách tretieho sveta.
Kastráti boli nielen strážcami, ale tiež bojovníkmi, spevákmi či všeobecne obdivovanými mystickými bytosťami. "Ako postava utrpenia a hrôzy, ale aj veľkej morálnej dôstojnosti, sa eunuch, tento veľký a krutý "iný", radí k nekonečnej prehliadke iných, ktorých dejiny odsúdili stáť na okraji, ale ktorí zo seba často sami dokázali vytvoriť hrdinov," píše v novej knihe vydavateľstva Klokan Eunuchovia jej autorka, talianska historička Vanna de Angelis.

Rovnaký a predsa iný
Človek od nepamäti cítil potrebu využívať rovnakú bytosť, akou bol on sám, ktorá by ale nemala rovnakú moc. Túto túžbu dokonale spĺňal eunuch - bytosť definitívne domestikovaná, podobajúca sa býkovi, ktorého zbavili plodnosti a zúrivosti a donútili ho orať, bytosť užitočnejšia než pes, ktorý je svojmu pánovi bezmedzne verný, ale ktorému nemožno zveriť nič iné, ako nájsť stopu či strážiť stádo. Kastrát bol určite užitočnejší a schopnejší a navyše mal jednu neodolateľnú prednosť - jeho kastrácia spôsobila, že nebol schopný zatieniť slávu svojho pána a vládcu.
Napriek všeobecnej predstave, že za pôvodnou kastráciou mužov stáli ženy, ktoré sa nedokázali zmieriť s mužskou nadradenosťou, v dejinách dominujú najmä mužskí kastrátori.
K prvým dochovaným kastrátorom patria vládcovia starovekej Asýrie a Perzie - legendárna Semiramis a rovnako legendárny Kýros. Proti Semiramis sa postavili historici, pohoršení jej neukojiteľnou túžbou po hľadaní slasti. Korene jej túžob hľadajú najmä v skutočnosti, že sa táto kráľovná v bitkách proti nepriateľom často prezliekala za muža. Aby sa ale od svojich vojakov príliš neodlišovala, vytvorila okolo seba niečo ako mimikry: vykastrovala svojich vojakov, aby sa jej podobali vysokými hlasmi a hladkou tvárou. Navyše, vojak zbavený svojej "arogancie" nie je schopný vzbúriť sa jej vôli. Niektorí historici však jej túžbu kastrovať mužov dávajú skôr do súvislosti s jej žiarlivosťou. Jej milenci, ktorých dala po súloži vykastrovať, už nikdy nemohli byť milencami inej ženy.
Perzský kráľ Kýros zrejme o nijakú pomstu neusiloval. Išlo mu najmä o osobnú bezpečnosť, ktorú mohol zveriť do rúk len absolútne verným strážcom. Muži zbavení sexuálnej túžby boli podľa neho nielen vernejší, ale aj pokojnejší a väčšmi sa dokázali sústrediť na plnenie rozkazov.

Hlboká zmena
Povedať o niekom, že je eunuch, znamená podľa Vanny de Angelis povedať len čiastočnú pravdu. V dejinách eunušstva sa neobjavuje len postava "čierneho eunucha", skrývajúca ranu po celkovej amputácii vlastnej mužskosti. K eunuchom patria tiež kastráti, ktorí unikli celkovej evirácii a podstúpili len čiastočnú. "Biely eunuch" bol síce zbavený genitálií, ale nie penisu. Eunuchmi sú tiež tí, ktorí sa bez pohlavných orgánov narodili, alebo tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú duchovnými eunuchmi, vykastrovanými v duši, ale nie telesne, aby žili v telesnej čistote, odriekajúc si aj manželský sex.
Amputácia genitálií vyvoláva sériu fyziologických, somatických a psychických zmien, ktoré kastráta poznamenajú na celý život. Kastrát je zbavený nielen možnosti plodiť alebo mať "normálne" sexuálne styky. Nedostatok pohlavných hormónov spôsobuje stratu ochlpenia, nadmieru aktivované ženské hormóny zvýrazňujú rast prsníkov a celkovo ovplyvňujú svalovú hmotu. Tuk sa u kastrátov ľahšie usadzuje na bokoch, stehnách a krku. Kastráti často prejavujú hanblivosť, problémy v nadväzovaní spoločenských vzťahov i duševnú apatiu.

Pozmenené predstavy
Eunuch sa objavuje nielen v islamských krajinách, ale všade tam, kde je základom vzťahu medzi mužom a ženou polygamia. Eunusi tu "vďačia" za svoju kastráciu dvojitej potrebe pána háremu: potrebe mať k dispozícii silu, ktorá by strážila manželky a ktorá by zároveň nebola schopná zmocniť sa jej sexuality.
Predstavy o strate všetkej túžby sa však ukázali ako mylné. Sexuálne využívanie eunuchov mužmi i ženami bývalo, napríklad v starovekom Ríme, bežnou záležitosťou. Mužom dokázal podľa vtedajších meradiel eunuch poskytnúť viac rozkoše ako žena. Muži oceňovali najmä ich väčšie schopnosti, fantáziu a ochotu v sexuálnych hrách. Okrem toho si kastráti nerobili také nároky ako ženy, nesnívali o svojich právach a neodporovali svojim milencom.
V bielom i v čiernom kastrátovi nachádzali ideálneho milenca tiež ženy. Nemuseli sa kvôli nim uchyľovať k antikoncepcii a milovali sa pritom s niekým, kto nebol plne sústredený len na vlastný orgazmus. Kastráti sa podľa dobových svedectiev dokázali pohrúžiť do láskania a do mileneckých variantov, ktoré nahrádzali chýbajúci penis.

Mystici
Medzi kastrátov, ktorí nevzbudzovali u obyčajných ľudí len opovrhnutie, ale skôr úctu a obdiv, patrili mystickí eunusi, ktorí si svoje zmrzačenie spôsobili sami. Väčšinou ich osvietilo nejaké vnútorné svetlo - božské alebo diabolské. Prastaré gesto autokastrácie v sebe obsahovalo vedomie mystickej výzvy dostať sa čo najbližšie k svojmu božstvu. Vykastrovali sa kúzelníci, šamani, ale často aj kresťania, ktorí medzi riadkami Biblie vyčítali výzvu oslobodiť sa od pohlavných orgánov, aby unikli pokušeniu zmyslov. Odstránili tak tú časť seba samého, ktorá podľa ich mienky bola prekážkou pri dosiahnutí vyššej spirituálnej dimenzie. Týmto gestom urýchlili zduchovnené splynutie s nadprirodzenom.