Rozšírená predstava hovorí o Slovensku ako o konzervatívnej krajine. Niet sa čomu čudovať. Sme krajinou s dlhou tradíciou vplyvu katolíckej cirkvi a jej kléru na spoločenský, kultúrny i politický život a s tradíciou neochoty či neschopnosti zmeniť politické usporiadanie či ustálené návyky. Tradíciou takou dlhou, že si isté názory zachovávame skôr zo zotrvačnosti ako zo skúsenosti či z oboznámenia sa s novými faktami o nás samých.
Aké je Slovensko, aké názory a aké hodnoty vyznávajú jeho obyvatelia a politické elity? Sme socialistami, požadujúcimi prerozdeľovanie, liberálmi, túžiacimi po väčšej slobode či konzervatívcami, uznávajúcimi tradičné hodnoty? Nie je alibizmom napísať, že z každej tejto ideológie sme si zobrali niečo, a preto je aj veľmi ťažké jednoznačne povedať, akí vôbec sme z ideologického hľadiska.
Krajina plná paradoxov
Toto tvrdenie sčasti dokazujú aj výsledky výskumu európskych hodnôt, konaného v tridsiatich dvoch európskych krajinách, ktorý na prelome rokov 1999 a 2000 v spolupráci s holandskou Tilburg University uskutočnil Sociologický ústav SAV. Slovensko nie je v porovnaní s inými európskymi krajinami ničím výnimočné, v množstve otázok sa dokonca vyskytuje blízko európskeho priemeru a v niektorých otázkach narúša isté stereotypy. Niektoré výsledky však vyznievajú paradoxne.
Vidieť to na príklade porovnania tendencií obyvateľov uprednostňovať slobodu pred rovnosťou. Táto tendencia platí pre takmer dve tretiny Slovákov, opačný názor má jedna štvrtina. Paradoxne však Slovensko patrí ku krajinám, ktorých občania si nadpriemerne (56 % v porovnaní s Európou - 38 %) želajú odstrániť veľké príjmové nerovnosti medzi občanmi. Nad európskym priemerom (24 %) sme aj v otázke príčin chudoby. Tretina z nás ju pokladá za dôsledok lenivosti a nedostatku pevnej vôle. To nám však, naopak, nebráni vyjadriť túžbu zaručiť všetkým uspokojovanie základných potrieb vrátane vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.
Čo sa týka ekonomickej oblasti, podľa slovenských sociológov nastal v priebehu deväťdesiatych rokov v názoroch obyvateľstva značný posun. Začiatkom deväťdesiatych rokov boli v tejto oblasti ľudia liberálnejší. Ku koncu desaťročia začali zdôrazňovať potrebu regulácie pravidiel, úlohu štátu či kontroly podnikania. Otázkou zostáva, či sa tieto názory dajú vysvetľovať ako nejaké socialistické rezíduá alebo ako prirodzená túžbu zaviesť po netransparentnej privatizácii jasné pravidlá.
Tradičné Slovensko
Slováci sú často vykresľovaní ako veľkí tradicionalisti. Ako však vo výskume dopadli hodnoty označované ako tradičné? Napríklad náboženstvo považuje na Slovensku za veľmi dôležité 27 % respondentov Výskumu európskych hodnôt. Je to mierny európsky nadpriemer (Európa - 20 %), ale v porovnaní s Maltou (67 %) sa to zdá až smiešne málo. Tradičnejší sme v otázke dôležitosti rodiny. Na výrok: "Aby dieťa vyrastalo šťastne, potrebuje domov, v ktorom sú obaja rodičia," odpovedalo kladne 95 % respondentov (Európa - 85 %). Oproti priemeru vyzdvihujeme inštitúciu manželstva. V otázke nevery sme však v rámci európskeho priemeru. Takmer polovica opýtaných nepovažuje rovnaké náboženstvo manželov za podmienku šťastného vzťahu.
Tradičnou slovenskou črtou je, žiaľ, aj nižšia miera tolerancie k odlišnosti. Nadpriemerne odmietame mať za susedov ľudí inej rasy, prisťahovalcov, homosexuálov (tolerancia k nim však počas deväťdesiatych rokov vzrástla) či ľudí chorých na aids. V odmietaní Rómov predstihujeme dokonca aj Maďarsko, ktoré suverénne vedie vo všetkých ostatných kategóriách odmietania odlišnosti.
Liberalizmus a socializmus
Na otázku: "Aké je Slovensko z hľadiska vyznávaných hodnôt?," podľa sociológov neexistuje jednoznačná odpoveď. Keby sa aj dala nájsť, predstavitelia rôznych ideologických prúdov by sa s ňou vyrovnávali odlišne. Podľa expredsedu SDĽ Petra Weissa je Slovensko prevažne konzervatívnou krajinou. "Je to dané politickou tradíciou, sídelnou štruktúrou, dominanciou katolíckeho vierovyznania, silným vplyvom katolíckeho kléru i štruktúrou súčasnej politickej scény. Napokon, vo voľbách do EP získali jedenásť zo štrnástich kresiel práve viac alebo menej pravicové konzervatívne strany."
Naopak, predseda Správnej rady Nadácie F. A. Hayeka (tzv. liberálny think-tank) Ivan Švejna si myslí, že na Slovensku prevláda ochota spoliehať sa na štát, čo môžeme definovať aj ako prejav socializmu. "Myslím si, že väčšine Slovákov vyhovuje závislosť od štátu. Je to, samozrejme, otázka miery, ale stále mám taký pocit, že tu prevláda názor, že úlohou štátu je ľuďom pomáhať." Podľa Švejnu na Slovensku prevláda aj istý druh egalitárstva v zmysle či sme vôbec ochotní pripustiť, že niekto môže mať viac a niekto menej. "Nemôžem však povedať, že je to špecificky slovenská vlastnosť. Je to viac-menej také európske vnímanie. V anglosaských krajinách to tak nefunguje. V USA je, napríklad, dvojtýždňová dovolenka, ľudia sa snažia robiť a, samozrejme, zarobiť."
Švejna nepovažuje Slovensko za konzervatívne ani v morálnych otázkach. "Pozrime sa na realitu. Pre Slovákov je typická relatívne veľká sexuálna sloboda - nevera, rozvody, interrupcie. Na juhu Európy sa ešte stále cení, keď je žena pred svadbou panna. V USA zase nie sú nudistické pláže. Na rozdiel od nás je tam aj podstatne väčšia skupina stúpencov ,pro life'." Weiss si myslí, že Slováci sú rozdelení. "Názory Slovenskej biskupskej konferencie sú príliš konzervatívne a nemajú za sebou väčšinu. V otázkach, ktoré sa týkajú reprodukcie človeka, je Slovensko otvorenejšie Európe ako sa predpokladalo. Ukázal to aj výskum verejnej mienky a zmene zákona o umelom prerušení tehotenstva. Ale napr. v otázke registrovaných partnerstiev homosexuálov je ešte Slovensko veľmi ďaleko od napr. belgických riešení."
(Ne)štandardnosť politických elít
Charakteristickou pre Slovensko nie je nevyhranenosť a nezaraditeľnosť iba samotných občanov, ale často aj ich politických elít. Švejna tvrdí, že naša politická scéna nespĺňa predstavu o tom, čo je štandardné. "Nejde o to, čo politici o sebe vyhlasujú, ale čo robia. Ani KDH nemá veľakrát nič spoločné so zásadami konzervativizmu. "Konzervatívci by mali byť v ekonomickej oblasti blízko k liberálom. Ale slovenskí konzervatívci sú niekedy v priamom protiklade," pripomína Švejna. Politické elity sa podľa neho nesprávajú konzistentne k svojim vyhláseniam a programom. Ako príklad uvádza ANO, ktorá sa vyhlasuje za liberálnu stranu, ale odmieta zverejniť zmluvu s Kia a podporuje zákon o regulácii obchodných reťazcov. Napriek tomu si Švejna nemyslí, že politickú scénu treba akosi násilne štandardizovať a je skôr za voľný vstup aj do tohto odvetvia.
Naopak, Weiss je presvedčený, že ideologicky vyhranené skupiny na Slovensku existujú a najslabšia je tá vrstva, ktorá inklinuje k sociálnodemokratickému, resp. socialistickému pohľadu na svet a spoločnosť. Príčinu hľadá v slovenskej povojnovej politickej tradícii, v diskreditácii socialistickej myšlienky komunistického režimu, v takmer výlučnej podpore konzervatívne a liberálne zameraných mimovládnych organizácií a think-tankom zo zahraničia po novembri 1989, ale aj v chybách, ktoré urobila sociálnodemokratická ľavica. Podľa Weissa sú vyhranení najmä ekonomickí neoliberáli a kresťanskí konzervatívci.