Ľúbostné rošády Roalda Dahla

"Ako len pohŕdam priemerným človiečikom, ktorý sa usadí na fliačiku zeme s jedinou zadubenou ženou a tam sa rozmnožuje, drie ako kôň a živorí až do smrti! A jednostaj s tou istou ženou!" Tento výrok patrí strýkovi Oswaldovi, bohatému starému mládencovi a bonvivánovi, ktorý sa okrem jeho iných diel objavuje aj v poviedkovej knihe britského spisovateľa Roalda Dahla. Dve zo štyroch poviedok v knihe Ľúbostné rošády, ktorú v tomto roku vydal Slovenský spisovateľ, opisujú jeho zážitky zachytené v denníkoch. Strýko Oswald je síce veľký zvodca, ale akýsi povrchný, so ženou je ochotný stráviť maximálne osem hodín, počas ktorých sa podľa neho dá stihnúť všetko podstatné, potom už nasleduje iba narastajúca nuda a na svetle sa objavujú negatívne ženské vlastnosti ako je hystéria či prisvojovanie si muža. "Ženy zo mňa vylúdia všetky tóny už pri prvom stretnutí, a tak by druhá schôdzka bola iba prehrávaním tej istej melódie na tých istých husliach." Prvá poviedka je dobre známa už zo staršieho výberu Dahlových poviedok s názvom Neuveriteľné príbehy, ktorý presne vystihol štýl jeho tvorby. Autor sa vyznačuje prekvapujúcimi pointami, čo je aj prípad tejto poviedky o cestovateľovi, ktorý sa vyspí s úplne niekým iným než predpokladal. Čosi podobné sa prihodí aj v druhej poviedke o Suke, chemickej látke, ktorá mužov zbavuje zábran a tí sa vrhajú na najbližšiu ženu. Niekoľko desaťročí pred nástupom viagry sa Dahlovi podarilo vystihnúť možné zdravotné komplikácie postarších mužov -- ich srdce takéto silné afrodiziakum nemusí zvládnuť. Hlavná línia poviedky sa však venuje niečomu inému, začína sa pri teórii o ľudskom čuchu a opäť sa končí pri súloži s niekým úplne neočakávaným a možno ani nie celkom vítaným. Je to už v povahe silných zbraní, že sa občas svojim majiteľom vymknú z rúk... Tretiu poviedku Prešmyčka môžu mnohí diváci poznať z jej televízneho spracovania. Plán dvoch susedov vymeniť si na noc manželky bez toho, aby to tieto slušné dámy vedeli, je celkom vtipný, nebol by to však Roald Dahl, keby aspoň jednému z týchto posteľných hrdinov nepodložil nohu. Asi najhlbšie sa v psychológii postáv (strýko Oswald je od prírody trochu jednosmerne orientovaný a o dvoch susedoch sa tiež dá povedať niečo podobné) sa Dahl dostáva v poslednej poviedke. Jej témou je stretnutie dvoch milencov po dlhých rokoch. Stará láska vraj nehrdzavie, niekedy sa však namiesto ľúbostného ošiaľu môže v jednom z partnerov ozvať volanie po pomste. Je to len ďalšia z Dahlových neromatických variácií o láske, ktoré sa na emocionálne vzplanutia pozerajú pomerne cynicky. Ale takýto je tento autor aj v prípadoch, keď príše pre deti, takže to v jeho poviedkach pre dospelých až tak neprekvapuje.