Joseph Bonanno -- najmladší krstný otec

Justičné orgány ich vzápätí obvinili z dlhého zoznamu kriminálnych činov, od vydierania až po vraždu, pričom uviedli, že ide o najrozsiahlejšie trestné stíhanie v histórii organizovaného zločinu v New Yorku.
Keď sa koncom devätnásteho storočia na Sicílii hovorilo, že niekto "dostal papiere do Ameriky", takmer vždy to znamenalo, že ho zavraždili. Netrvalo to však dlho a z tohto chudobného talianskeho ostrova sa na opačný breh Atlantiku začalo hrnúť čoraz viac prisťahovalcov. Odhaduje sa, že v období rokov 1901 až 1914 to bolo viac ako osemstotisíc Sicílčanov. Išlo o chudobných, dobrodruhov i politicky prenasledovaných odporcov režimu. Postupne však rástol aj počet tých, ktorí utekali pred vlastnou temnou minulosťou a v Amerike videli možnosti svojho ďalšieho "uplatnenia".

Päť rodín
Jeden z hlavných predstaviteľov amerického organizovaného zločinu a dlhoročná hlava mafiánskej rodiny Bonannovcov, Joseph Bonanno, prišiel do Ameriky dvakrát. Prvýkrát priplával s rodičmi do New Yorku ako trojročný v roku 1908. Rodina tu však nepobudla dlho, po troch rokoch sa vrátila na Sicíliu. Nástup Mussoliniho a jeho nátlak na mafiu prinútil Bonannovho strýka Stefana Magaddina, aby vzal v roku 1925 Bonanna do Ameriky druhýkrát.
Po počiatočných pokusoch s pekárňou a investíciami do odevného priemyslu, ktoré mali zakryť jeho pololegánu lotériu, zacítil svoju príležitosť v mafiánskej rodine Castellammarese. Bolo to práve v čase, keď organizovaný zločin prechádzal veľkou zmenou. Starí donovia boli postavení pred dilemu. Buď sa dohodnú a rozdelia si svoje záujmy, alebo budú medzi sebou neustále bojovať. Bonannov don doplatil na to, že sa rozhodol pre druhú možnosť. Po jeho smrti prevzal moc nad organizáciou, zloženou z aspoň tristo ľudí, dvadsaťšesťročný Joseph Bonanno - najmladší krstný otec na východnom pobreží USA. Po týchto udalostiach už dohode mafiánskych rodín nič nestálo v ceste. Vytvorili si výbor (Commission), pozostávajúci z predstaviteľov najdôležitejších mafiánskych rodín. Skupina piatich rodín, známa aj z Puzovho románu Krstný otec, funguje v podstate dodnes.

Rakva pre dvoch
Pod Bonannovým vedením rozšírila rodina svoju podnikateľskú pôsobnosť, zakrývajúcu najmä obchod s drogami a hazardné hry, na odevný a potravinársky priemysel a pohrebné ústavy. Jedným z donových vynálezov bola rakva s dvojitým dnom, kde pod legálne pochovávaným nebožtíkom ležalo telo, ktorého sa bolo treba zbaviť.
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch plánoval Bonanno rozšírenie svojho podniku na západ - do Kalifornie a Arizony. Spolu s Meyerom Lanskym, predstaviteľom židovského podsvetia, investoval do kasína na Kube. Jeho úspech a plány však boli tŕňom v oku ostatným donom. Na dvoch z nich, Carla Gambina a Thomasa Luccheseho, si objednal nájomného vraha. Ten však Bonannov zámer predniesol pred výborom.
Po počiatočnom ukrývaní ho v roku 1964 uniesli jeho vlastní - ochrankár a právnik. Počas osemnásťmesačného "väzenia" ho hlavy ostatných rodín prinútili odstúpiť z čela jeho organizácie. Bonanno tiež súhlasil z tým, že opustí krajinu. Dlhšie ako rok, kým výbor nezrušil svoje nariadenie, žil na Haiti.

Banánová vojna
Stav, keď boli Joseph Bonanno a jeho najbližšia rodina odstavení z vedenia organizácie, považovali za svoje poníženie. Tzv. banánová vojna o vedúce postavenie sa začala pokusom o odstránenie Paola Sciaccu, ktorí s pomocou výboru Bonanna nahradil. K starému donovi sa nakoniec pridala väčšina jeho klientov a Joseph opäť získal moc nad svojou organizáciou. Nie však nadlho. Po vojne, ktorá sa skončila v roku 1969, utrpel srdcový infarkt a svoju zločineckú organizáciu prenechal svojmu synovi. Joseph Bonanno zomrel v roku 2002 vo veku 97 rokov. Nikdy nebol odsúdený.