Ako sa obliekajú slovenskí páni? A kto určuje trendy a vyrába slovenskú pánsku módu? V magazíne prečo nie?!, ktorý vychádza už v pondelok 30.10. 2017 ako príloha Hospodárskych novín, zmapujeme aspoň časť mužského fashion sveta MADE IN SLOVAKIA.
Je to čoraz lepšie. Na tom sa zhodujú všetci módni tvorcovia, ktorých sme oslovili. Niektorí z nich sú však v hodnotení opatrní. Pánska móda je totiž fenomén, ktorý čoraz viac rúca bariéry a ponúka nové možnosti.
Mladí sú nádejou
„Generácia dnešných 16-, 17-ročných chlapcov je na tom omnoho lepšie, ako boli ich otcovia. Sledujú trendy na Instagrame a radi nakupujú. Vidia, čo sa nosí vo svete, cestujú a inšpirujú sa,“ hodnotí mladý slovenský dizajnér Pavol Dendis. „Verím, že sa to bude stále zlepšovať. Momentálne vyrastá generácia, ktorá má o módu záujem a je ochotná do nej aj investovať.“
Konzervatívne a trendy
So staršími ročníkmi je to však inak: „Pánom stále skôr nezáleží na tom, ako vyzerajú,“ neskrýva kritiku zakladateľ pánskej módnej značky TAILOR MADE made Andreas Kreutz. Pripomína, že pred rokom 1989 sa všetci obliekali rovnako.
Keď sa otvorili hranice, vznikla značková mánia: „Každý, kto mal peniaze, chcel nosiť Boss alebo Lacoste. A vôbec nezáležalo na tom, či bolo oblečenie pravé alebo fejkové. Čím väčšie bolo logo, tým to bolo krajšie. Ja si myslím, že to nemá nič spoločné s vkusom.
V posledných rokoch sa to však zlepšuje, stále však zaostávame za vyspelým svetom, dokonca aj za Českou republikou. V Prahe je množstvo príležitostí na módne nákupy, médiá sa venujú pánskej móde. A všimol som si, že v českej metropole vzniklo hnutie gentlemanizmu, u nás to vôbec necítiť.“
Zakladateľka pánskeho salónu Nicollas Berenique Nikoleta Kosťuová tvrdí, že Slováci už začínajú byť odvážni: „My to chceme podporiť práve našimi módnymi prehliadkami. Chlapi tam konečne môžu vidieť, čo sa dá nosiť, čo ako kombinovať. Väčšina z nich sa však bojí, hlavne farieb.
Chcú iba tmavý, sivý oblek. Keď si však vyskúšajú niečo nové, odchádzajú od nás s modrým či fialovým oblekom. No k tomu sa treba prepracovať postupne, pomalými krôčikmi. Nemôžeme ich do ničoho nútiť, musia na to prísť sami.“
Mladí sa nemajú od koho učiť
Kedysi aj u nás fungovali krajčírske dielne, no postupne toto remeslo upadalo. Ľudia prestali krajčírom veriť. Dielne zanikali, prípadne sa venovali iba opravám či prešívaniu.
„Mladí krajčíri sa nemajú kde učiť, nemajú kde stážovať. Paradoxne, v súčasnosti je dopyt po ručne vyrábanej móde a doplnkoch veľmi veľký,“ hodnotí Erik Múcska zo salónu Maximilián Múcska Tailors.
Oproti tomu stojí veľká ponuka v nákupných centrách. Regály v obchodoch sa prehýbajú pod väčšinou lacným tovarom, ktorý sa vyrába v juhovýchodnej Ázii. Svet Instagramu a sociálnych sietí je však neúprosný aj voči pánom, ktorí sa mu doteraz bránili. Móda a spôsob odievania je, či sa nám to páči alebo nie, dôležitým nástrojom komunikácie.
Napriek tomu má stále každý slobodu rozhodnúť sa, či podľahne diktátu módy, alebo si vytvorí jedinečný štýl, prípadne ho móda a jej pravidlá vôbec nebudú zaujímať.
„Hovorí sa, že zaujímať sa o oblečenie je povrchné, dôležité je len to, čo máte v hlave. Ale to sa predsa nevylučuje s tým, že sa budem obliekať adekvátne a slušne. Sloboda je aj to, že sa mám rozhodnúť správne a obliecť sa vhodne na konkrétnu príležitosť,“ zdôrazňuje Andreas Kreutz.
Celý článok a príbehy slovenských pánskych dizajnérov si môžete prečítať v prílohe HN prečo nie?!