Peter Biľak a jeho holandské typografické štúdio Typotheque robí Slovensku vo svete výborné meno. Jeho príbeh si môžete prečítať už dnes v prílohe Hospodárskych novín prečo nie?! V stánkoch ju nájdete iba dnes, v pondelok 30.10.2017.
Je špičkou vo svojom odbore a tvrdí, že dizajn nemá za úlohu len skrášľovať svet. Mal by ho aj aktívne ovplyvňovať. Je len málo rodákov zo Slovenska, ktorí by boli vo svete dizajnu takí úspešní, ako je tento Prešovčan. „Prišiel som do Bratislavy a študoval som na Vysokej škole výtvarných umení, na katedre dizajnu. Spolupracoval som na vydávaní rôznych publikácií. Zrazu prišla potreba urobiť niečo, čo by fungovalo pre viacero jazykov. Fonty boli vtedy vyrobené v USA alebo v Nemecku, ale ako ich použiť v Československu, to bola veľká výzva.“
Nebolo to však len o tom, ako pridať k písmenám dĺžne alebo mäkčene, ktoré si vyžadovala čeština a slovenčina. To by bolo podľa Biľaka príliš jednoduché: „Charakter písma a samotný jazyk má vplyv na to, ako text funguje. Na VŠVU sa v tom čase písmu ešte nevenovala pozornosť, preto som skúmal sám, na vlastnú päsť. Teraz hovorím o rokoch 1991 – 1992.“
Zo šiestich rokov štúdia na Vysokej škole výtvarných umení strávil až štyri za hranicami. Absolvoval študijné pobyty v Spojených štátoch, Francúzsku aj Anglicku. „Bol som viac mimo ako doma. Cestovanie urýchľuje vývoj. Človek je konfrontovaný so spoznávaním samého seba, spoznávaním nových krajín a zároveň sa naučí viac o svojej krajine. Naučil som sa nové jazyky a ovplyvnilo to, ako sa pozerám na veci. Viem vnímať svet viac globálne, rozšíril sa môj objektív, ktorým vidím svet.“
Po skončení štúdia v holandskom Maastrichte sa zamestnal v prestížnom ateliéri Dumbar v holandskom Haagu: „Pracoval som tam približne dva roky. Bolo to asi najlepšie štúdio v Holandsku v oblasti grafického dizajnu, ktoré vyvinulo identitu holandskej polície, vlády a všetkých ministerstiev, holandských železníc či pošty. Popri zamestnaní som vždy po večeroch robil svoje vlastné projekty a nakoniec som sa rozhodol, že sa im musím venovať naplno. Založil som si vlastné typografické štúdio Typotheque.“
Najskôr pracoval sám, potom s manželkou Johannou a postupne k nim pribúdali ďalší ľudia. „Naše štúdio je súčasťou medzinárodného kontextu. Pracujeme s rôznymi jazykmi a to nás odlišuje od iných štúdií. Musíme sa však naučiť, ako ľudia v rôznych kútoch sveta premýšľajú. Nezdá sa to, ale existujú veľmi veľké rozdiely v správaní alebo v prístupe k práci. Ak sa naučíte využívať tieto rozdiely, jemnôstky v komunikácii, môžete uspieť. S počítačom vie robiť každý, aj jazyk sa dá naučiť, ale ak to viete robiť dobre, môžete byť efektívni."
Dizajnujú parížske metro
Štúdio Typotheque vďaka dobrým referenciám a znalosti rôznych jazykov dostalo pred približne štyrmi rokmi svoju najväčšiu zákazku. Pripravujú nové písmo, celý vizuálny systém orientácie v novom metre v Paríži. Francúzska metropola výrazne rozširuje podzemnú dopravu, v meste sa stavia 86 úplne nových staníc metra a štyri nové línie metra, ktoré sú súčasťou projektu Grand Paris Express a celkovo menia hranice mesta.
„Pre Francúzov je to projekt storočia.” Peter Biľak má spoločne s parížskym štúdiom Intégral Ruedi Baur za úlohu urobiť jeho vizuálny systém orientácie: „Je to komunikačný systém, ktorý má fungovať v piatich jazykoch, čo zahŕňa aj iné abecedy, napríklad arabčinu alebo čínštinu. Je to ešte práca na dlhé a dlhé roky. Parížske metro by malo byť hotové v roku 2035. Už na tom robíme 4 roky. Pre tieto účely sme vytvorili špeciálnu sériu typov písma, ktoré budú použité na informačných tabuliach, mapách, architektúre staníc a prezentácii projektu Grand Paris Express. Teraz prebieha testovanie, implementácia, robia sa makety1:1, aby sa zistilo, čo funguje, a čo nie."
Fonty Typotheque sú súčasťou oficiálnej komunikácie Európskej únie, ich písmo používajú aj vydavatelia svetoznámych slovníkov HarperCollins, v Bibliotheque nationale de France, uplatňujú ich aj Facebook, Financial Times, Hilton Hotels, France 24 TV, World Press Photo, Al Jazeera a ďalšie stovky klientov. Tento rok urobili fonty pre prehliadač Firefox a ich materskú firmu Mozilla.
Biľak okrem toho vymyslel písmo aj pre bývalého amerického viceprezidenta Ala Gora: „Písal knihu a zistil, že pri nejakých chemických vzorcoch mu fonty nesedeli. Zavolal nám a požiadal nás, aby sme modifikovali číslice. Väčšinou platí, že sme v kontakte s konečným užívateľom, preto ho poznáme, vieme, kto využíva naše fonty. Takto sme sa spoznali aj s Alom Gorom.“
Indická stopa
V roku 2008 v Indii založil firmu Indian Type Foundry. Ako prví sa začali venovať vývinu štandardného písma pre regionálne jazyky Indie. V krajine, kde sa hovorí približne 400 jazykmi a existuje 12 abecied, sa nepoužívali medzinárodné štandardy, existovali síce indické fonty, ale tie sa dali použit len v určitých programoch, dokumenty sa nedali zdieľať ani posielať.
Biľakovo indické štúdio odviedlo veľký kus práce, začalo jazykovým a technologickým výskumom a zistilo, že mnohé jazyky vôbec nie sú kodifikované. Ich písma dnes používa Google, Samsung či Apple: „Používajú ich všetci, čo potrebujú komunikovať s Indiou, v ktorej žije viac ako desatina obyvateľstva našej planéty.“
Známky, ktoré obleteli Holandsko
Typotheque je aj vydavateľstvom, takisto pracuje v oblasti vizuálnej identity a brandingu. V tomto odvetví majú ich klienti takisto zvučné mená – Metropolitné múzeum v New Yorku, The New School v New Yorku alebo Audi. Spolu so slovenským choreografom, ktorý žije v Haagu, Lukášom Timulákom, vyvíjajú nové koncepty predstavení moderného tanca pre tanečné divadlá po celom svete.
Ďalšou špecialitou Petra Biľaka sú poštové známky. „Na Slovensku som vytvoril návrh známok pri vstupe do Európskej únie alebo pri príležitosti slovenského predsedníctva v EÚ. V Holandsku som však urobil poštové známky, ktorých sa vydalo viac ako 150 miliónov kusov. Robil som ich už v roku 2004 a známky boli odvtedy šesťkrát dotlačené, predávajú sa vo veľkých hárkoch po sto kusov. Vždy ma poteší, keď sa môj dizajn dostáva do bežného života, napríklad keď dostanem list, na ktorom je nalepená moja známka.“
Časopis do jednej ruky
Biľak je tiež šéfredaktorom časopisu, ktorý britský denník The Guardian nazval jedným z najkrajších časopisov vôbec. Je to Works That Work, časopis o kreativite na nečakaných miestach, plný príbehov o tom, ako malé nápady zlepšujú život nielen v globálnych metropolách, ale napríklad aj v himalájskom kráľovstve Bhután.
„My sa zaoberáme aj tým, ako zefektívniť chod časopisu, chceme, aby fungoval bez inzercie, aby mali autori okamžite zaplatené honoráre. Venujeme sa aj tomu, aby sa dal čítať iba jednou rukou. Predstavte si, že stojíte v autobuse a držíte časopis v jednej ruke, nie v dvoch. Vyžaduje si to úplne inú väzbu časopisu, je to maličkosť, ktorá zlepšuje pocit z čítania.“
Dizajnérska veľmoc
Prečo Peter Biľak a štúdio Typotheque pôsobia v Holandsku? Je to vraj iba zhoda náhod. Nikdy sa programovo nerozhodol, že sa presťahuje práve do tejto krajiny. Počas štúdia v Paríži sa zoznámil s holandskými dizajnérmi, a keď mu neskôr zhorel v Bratislave byt, nasmeroval si to práve tam. Najprv iba na rok, ale vydržal tam už dve desaťročia.
Holandsko má bohatú umeleckú tradíciu. Kultúra je na vysokej úrovni. „Kultúrne základy tu už boli nastavené, a preto nemusím nikomu vysvetľovať, prečo je moja práca dôležitá. Veľa vecí, ktoré robím napríklad v typografii, robil už niekto predo mnou. Môžem sa sústrediť na svoju prácu, som oveľa produktívnejší. Nie som Holanďan, ale som súčasťou holandského dizajnu, čo mi umožňuje byť súčasťou širšieho sveta.“