"Dnes si chlap na seba oblečie jednu mikinu, jedny džínsy a v tom absolvuje celý deň," neberie si servítky "pán Etiketa", autor mnohých kníh o spoločenskom správaní, Ladislav Špaček pre iDnes.cz a pokračuje: "Večer v tomto outfite ide do reštaurácie, niektorí dokonca aj do divadla. Zleniveli sme. To nie je o výbere tovaru, nejde ani o cenu. Je to lenivosť! A leňocha spoznáte na ulici na prvý pohľad."
- Ale predsa len, nie je muž vizitkou ženy?
To je dôležitý poznatok. Ja keď vidím dobre (alebo zle) oblečeného muža, môj zrak nevdojak skĺzne na ženu vedľa neho. Z 80 - 90 percent je to ich zásluha. Chlapi na to nemyslia, muž je jednozávitový lovec. On rieši dôležitejšie veci. Ale ženy, tie sa odmalička starajú o to, čo majú na sebe, kombinujú.
Dievčatko už v piatich rokoch premýšľa, ktoré šatôčky si oblečie do bábkového divadla. Chlapa to nenapadne ani v deväťdesiatich. Preto sú napríklad etiketné predpisy pre mužov tak podrobne prepracované.
Je presne popísané, na ktorý gombík si muž zapína sako. Aký uzol sa viaže k akému golieru, aké dlhé majú byť nohavice a aké dlhé zas rukávy.
- Takže žiadne ponožky do sandálov alebo krátke k obleku...
Áno. A žiadna košeľa s krátkym rukávom pod sako! Ja osobne by som teda košele s krátkym rukávom zrušil úplne, niečo také asexuálne sa len tak nevidí. Absolútne súhlasím. Buď na doma, alebo na záhradku. Ja napríklad nemám ani jednu.
- V čom sú Česi najhorší?
Jednoznačne v stolovaní, to nevieme vôbec. My sme sa vlastne naučili jesť od nášho dedka, od neho sa to naučili naši rodičia. A dedko ešte v mladosti jedol lyžicou. To našim predkom zazlievať nemôžeme.
Ale že dnes niekto nevie stolovať, nevie držať príbor, nevie zaobchádzať s pohárom, to už jednoducho nemožno odpustiť. Všade je toľko informácií, že sa nikto nemôže vyhovárať.
- Čo si máme myslieť o mužovi, ktorý sa hrnie do dverí prvý, ani mi žene nepodrží?
Sú dve možnosti. Buď nemal v detstve ten správny vzor, podľa ktorého by sa mohol riadiť. Trebárs jeho otecko sedával pri stole v trenírkach a pil pivo z fľaše. Alebo druhý prípad - je to akýsi jeho vzdor, provokácia.
Dáva najavo, že sa nebude podriaďovať žiadnym konvenciám, že je osobitý. Tým sa však dobrovoľne vyčleňuje z našej kultivovanej spoločnosti. Pretože máme pravidlá, ktoré sme zdedili po predkoch.
Tie pravidlá nikto nevymyslel, utvárali sa samovoľne, vplyvom stáročí, dejín. Sú navyše nepísané, len sa nad nami vznášajú ako niečo nepostihnuteľné.
Obyčajné zákony partička v parlamente zruší za dvadsať minút, ak sa vôbec zíde. Zákony etikety zrušiť nemožno.