Ako sa mení pohľad pánov na obliekanie? Dokedy bude živý klasický oblek a prečo považuje košeľu s krátkym rukávom v kombinácii so sakom za najväčšie módne peklo?
Akí sú slovenskí muži, majú vôbec štýl?
Ešte stále to zisťujem. Slováci sú iní, majú iní vkus ako Česi, nie je to úplne zásadné, ale vidím tam veľa odlišností. Je to tu podobné v Poľsku. Je tu viac farieb, viac odvahy, kontrastov. Český chlap by mal najradšej na sebe iba čierny oblek.
Ale nie je to Taliansko?
Nie, aby ste mali taliansky štýl, tak sa musíte narodiť v talianskej pôrodnici. To sa nedá skopírovať, to isté platí aj o francúzskom štýle. Je pár ľudí, ktorým to pasuje a radi to nosia.
Ak vystavíme na poličku čierne, hnedé a svetlohnedé topánky, český chlap, ak sa chce totálne odviazať, tak si kúpiť svetlohnedé. Slovák sa ma pýta, či máme šedé alebo tmavomodré.
Na začiatku sme priviezli do bratislavského obchodu tú istú kolekciu, ktorú sme predávali v Česku. Teraz už vieme, že to neplatí. V Prahe predáme jedny červené mokasíny za týždeň. V Bratislave sú to tri páry.
No a v Poľsku už pohoreli mnohé české odevné značky. Poliaci totiž chcú kockované modré obleky s ružovou linkou. Funguje tam mix anglicko-talianskeho štýlu. V Česku by to bola strata času a peňazí.
Česi sú v biznis móde veľmi konzervatívni, viac ako módu riešia funkčnosť. Je mi zima, nie je mi zima? To je základ, nik nerieši, že si ide urobiť radosť a preto si kúpi nový oblek či košeľu, takých je možno 10 percent. Na Slovensku je to lepšie. Odhadujem ten pomer 50:50.
Aká je dnes vôbec doba pre biznis módu. Je stále taká strohá a prísna alebo sa upúšťa od pravidiel?
Mladí ľudia zakladajú start upy a oni majú úplne iné priority. Menia biznis aj biznis módu. Som presvedčený, že klasický oblek tu bude navždy – pre právnikov, na svadby, spoločenské udalosti, plesy, promócie.
Už teraz však vieme, že sa bude zväčšovať vplyv casual štýlu. Mladí ľudia okolo 25 rokov, ktorí majú technologické firmy, si u nás chcú kúpiť šortky, polo tričko a mokasíny. Alebo farebné sako, džínsy a tričko. Chcú farebné ponožky, vyššie hippsterské topánky a tenisky. Nie je nič zvláštne, že ženích trvá na tom, že bude mať na svadbe modrý oblek, košeľu a biele tenisky.
Vy ich presviedčate, že to nie je v poriadku, že to má byť inak?
Nie. Nemá zmysel proti tomu bojovať. Chlapec totiž príde s časopisom GQ a tam je na každej druhej fotke model v slim obleku a má športové topánky. Prečo by som ho presviedčal, že na Slovensku sa patrí obuť si spoločenské topánky? Štýl sa mení a my sa musíme prispôsobiť.
Predáte alebo ušijete im všetko, čo chcú? Aj keď im to vôbec nesedí?
Keď je to úplne blbé, tak sa im to snažíme vyhovoriť. Ak k nám príde muž s partnerkou a ona má predstavu, ako má jej muž vyzerať, bavíme sa s ňou. Väčšinou sa v názoroch stretneme. V zahraničí bežne fungujú obchody, ktoré neurobia všetko.
Radšej to nepredajú. My takto striktne nefungujeme, ale snažíme sa im poradiť. Vysvetľujeme, že na obrázku je chlap, ktorý má o 15 kilogramov menej a na ňom to nebude vyzerať dobre, nebude sa mu to páčiť. Väčšinou sa nám to darí. Ale sú situácie, kedy zákazník má svoju predstavu a trvá na nej.
Napríklad jeden zákazník si necháva šiť na mieru obleky, ktoré sú mu extrémne voľné. Zaplatí si peniaze za pohodlný oblek a je mu úplne jedno, že nie je trendy. Je to jeho voľba, jeho rozhodnutie.
Je leto a veľa ľudí rieši, ako sa vhodne obliecť, aby boli trendy, aby im nebolo teplo a aby si zachovali dress code. Ako to vyriešiť? Žabky a šortky zrejme nie sú v poriadku.
Dnes je doba, kedy to mladé firmy vôbec neriešia. Chodia v šortkách, tričkách, teniskách. No ak robíte v banke či na úrade, nemôžete prísť v trenkách. No skúste si obliecť bavlnené nohavice s ľanom, poltopánky či polo tričko. A ak si obliekate košeľu, tak určite s dlhým rukávom.
Prečo je krátky rukáv na košeli taký problém?
To je úplne mimo. Košeľu s krátkym rukávom môžete mať iba vtedy, ak bude farebná, kvietkovaná a k nej si dáte trenky. No nikdy nie bežnú jednofarebnú do obleku alebo pod sako. To je vážne faux pas.
Ak máte košeľu s dlhým rukávom, pokojne si ho vyhrňte, vypadá to dobre a je to štýlové. Ak si vyzlečiete sako na obchodnom rokovaní a zostanete v košeli s krátkym rukávom, bude to hanba. My preto takéto košele vôbec nevyrábame. Takéto zákazky odmietame, aj keď si chce za ne zákazník zaplatiť. Nie, v tomto sme nekompromisní.
Sledujete stále ľudí na ulici a hodnotíte ich, ako sú oblečení?
Už nie. Skôr mám problém, že som úchylný na obchody. Všade sledujem, ako majú vystavený tovar, ako ho balia, fotím si stojany. Ľudí už nesledujem, kedysi som písal blog, ktorý bol konfrontačný a trošku som sa vysmieval zo zlého štýlu. Dnes sa snažím skôr motivovať a inšpirovať.
Tak prezraďte, čo také hrozné ste na ulici videli?
Prekážajú mi tie spomínané krátke rukávy na košeliach a hlavne neschopnosť prispôsobiť sa situácii. Bol som napríklad na koncerte vážnej hudby v Rudolfíne. Bol tam chlap oblečený vo futbalovom drese Ronalda. Vtedy som mal nutkanie povedať mu, že sa asi zbláznil. Je to horšie, ako keď má niekto ponožky v sandáloch.
Kedy ste si prvýkrát povedali, že budete robiť s módou? Ako k tomu prišlo?
Bolo to asi v roku 2008. Spolu s mojim kolegom sme si dávali šiť obleky a košele vo firme, ktorá bola v tom čase v Prahe najväčšia a najznámejšia.
Boli sme veľmi spokojní s produktom, ktorý sme od nich dostali, no nepáčil sa nám servis. Niekedy to trvalo 5 týždňov, niekedy 10 a občas nám to neušili vôbec, lebo im chýbala látka.
My sme mali pocit, žeby sme to mohli robiť lepšie, no zabudli sme, že niekto musí urobiť strihy a šiť. Mal som PR agentúru a vedel som, ako to z marketingového hľadiska zariadiť. O krajčírskej robote som netušil nič.
Mali sme ďalšieho spoločníka, ktorý mal pôvodne zabezpečiť šitie, s tým som sa však nezhodol už pred začiatkom podnikania. Ale peniaze boli investované a nechceli sme o ne prísť.
Náš biznis odštartovala spolupráca s britskou firmou Loake, ktorá 138 rokov vyrába topánky a je dodávateľom aj pre Buckinghamský palác. V tom období sa napríklad v Prahe vôbec nedali kúpiť klasické topánky.
Kedy to bolo?
V júli 2011. Otvorili sme si prvý pražský obchod a o mesiac sme skoro skrachovali. Došli nám peniaze, no prišla jeseň a ľudia začali kupovať darčekové poukazy na Vianoce.
To nám pomohlo v cash flow, mali sme peniaze na nájom a výplaty. Takto sa nám podarilo prežiť. Vyšla nám distribúcia topánok Loake, predávali sme asi 3 páry denne a z týchto tržieb sme mohli prežiť.
V tom čase sme už šili košele a postupne sme pridali aj obleky. Pritom, oblek je svätým grálom tohto biznisu. V biznise s pánskou módou nemôžete prežiť, ak nepredávate obleky, nejde to. Ak si niekto príde kúpiť topánky, tak si ich kúpi, to isté platí aj s košeľou. No ak chce zákazník oblek, spolu s nim mu predáte topánky aj košeľu. Vďaka tomu môžete prežiť a zarábať.
Koľko máte predajaní?
Sedem – tri v Prahe, v Brne, v Hradci Králové, v Ostrave a najnovšie aj v Bratislave. Plus predávame aj online. Okrem toho máme ešte štyri obchody v Poľsku, tam predávame iba topánky Loake.
Prečo ste prišli aj na Slovensko?
Z pohľadu nášho biznisu má zmysel podnikať iba v Bratislave, je to najsilnejší slovenský región. Už predtým sme mali množstvo slovenských zákazníkov, ktorí za nami jazdili do Prahy. Prišli raz za rok a stále sa pýtali, či prídeme aj do Bratislavy. Rozhodli sme sa, že to skúsime. Sme tu tretí mesiac a uvidíme, čo bude ďalej.
Čo ste za pár mesiacov zistili o Slovensku?
Že je to pre nás nový a úplne iný trh. Mysleli sme si, že nás tu všetci poznajú, no realita je iná. Nik o nás nevie vôbec nič.
Šijete všetko na mieru?
Máme košele aj obleky, ktoré sú hotové. Košele vyrábame aj na mieru v Prostějove a obleky pri Jihlave. Robíme to systémom „made to measure“.
Ak by som to mal vysvetliť, tak pri oblekoch sú tri kategórie – ready to wear, čo je klasická konfekcia.
Pri made to measure“ ide o oblek na mieru, no nemusíte absolvovať päť skúšok ako u klasického krajčíra, máme skúšobnú radu, ktorá vychádza z konfekcie, vyberieme model, ktorý je zákazníkovi najbližší a sedí mu.
Potom urobíme potrebné úpravy na saku aj nohaviciach. Oblek ešte nie je hotový, šijeme ho na prianie zákazníka. Treťou formou je klasické krajčírske remeslo. Touto cestou nejdeme, lebo chýbajú krajčíri, obleky sú veľmi drahé a nie je tu na to dosť veľký trh. Všetky tri formy majú svoje výhody aj nevýhody a zodpovedá im aj cena.
Aké výhody má košeľa na mieru? Obchody sú predsa plné rôznych strihov a farieb a nie je problém vybrať si.
Košeľa je pre pána akoby spodná bielizeň. Tam sa hrá o centimetre, ak vás tlačí cez brucho, tak vás to hrozne rozčuľuje.
Chodia k nám páni, ktorí majú presnú predstavu o tom, ako by ich košeľa mala vyzerať, z akej látky má byť, aké bude mať kontrasty.
Ďalší majú nekonfekčné postavy, nesedia im bežné košele, sú im úzke alebo krátke, majú neprimerane úzky krk alebo veľmi vyšportované telo. Treťou skupinou sú zákazníci, ktorí sa chcú ukázať.
Majú vyšitý svoj monogram a dávajú okoliu najavo, že majú vlastný šatník na mieru a nekupujú si ho napríklad v HM-ku. Napríklad sú to finanční poradcovia, ktorí šatníkom deklarujú svoj úspech.
Kam smeruje pánska móda?
Klasická biznis móda jednoznačne smeruje ku casual. Už dnes platí, že klasický dobrý vlnený oblek je len pre pár ľudí. Väčšina chce, aby bol viac pohodlný, aby mal stretch, aby sa dobre nosil, aby boli nohavice pohodlné.
Do saka už dnes dávame špeciálne úkryty pre káble na slúchadlá, robíme zipsy na pasy pre cestovateľov. Kašmír a vlna sa rýchlo odierajú. Niektorí zákazníci jazdia na bicykli a oblek musí vydržať.
Všetko to smeruje k vyššej funkčnosti. No a kombinácia rifle, košeľa, športové sako – toho bude viac a viac. Muži chcú farebné šály, nechcú klasický kabát, skôr trenčkot alebo bundu.
Ale nedá sa asi povedať, že pánsky oblek je mŕtvy, či áno?
Nie, nie. Ale bol by to dobrý titulok. Oblek tu vždy bude, aj o sto rokov. Obchodníci s pánskou módou však musia mať aj niečo iné, lebo neprežijú. Ale ktovie, možno dnešná street móda s teniskami a rifľami o pár rokoch skončí a všetko sa to vráti ku klasike. Ale skôr si myslím, že obleky budú v obchodoch zaberať čoraz menej a menej miesta.