Opera pred pár dňami oslávila 45. narodeniny. Osud stavby, ktorú UNESCO v roku 2007 zaradilo na zoznam kultúrneho bohatstva (je to prvá stavba zapísaná na tento zoznam ešte za života autora), však mohol byť úplne iný.
Len vďaka architektovi Eerovi Saarinenovi má Opera dnešnú podobu. Projekt dánskeho architekta totiž vylúčili hneď v prvom kole kvôli nesplneniu zadania. Na zasadnutí medzinárodnej poroty, ktorá posudzovala neuveriteľných 233 návrhov z 23 krajín, dorazil Saarinen neskoro, uvádza iDnes.cz.
Projekt vylúčili hneď v prvom kole
Saarinen však chcel byť spravodlivý, a preto prešiel aj vyradené návrhy. Utzonov projekt okamžite označil za skvelú architektúru a ostatní na jeho názor pristúpili. Opera vďaka tomu nedopadla ako Kaplického knižnica na Letnej.
Nikto rozhodnutie poroty nespochybnil, ani tí, ktorí v súťaži neuspeli. Teda aspoň v prvých rokoch, spory nastali až časom. V roku 1965 sa totiž vymenila vláda a nová sa snažila presadiť miestnych architektov.
Vlečúce sa spory Utzon neustál a odišiel, dokonca neprišiel ani na slávnostné zahájenie. Miestni architekti výrazne navýšili náklady a hlavne zmenili interiéry. Do neobyčajnej stavby vložili podľa názorov odborníkov tuctové interiéry.
Ani ich ďalšie zásahy funkčnosti stavby nepomohli, naopak. Najväčší problém tak vznikol s akustikou, čo je v prípade opernej sály dosť veľký problém. Našťastie hrubá stavba už bola hotová, a tak jej neopakovateľný vzhľad nemohli narušiť.
Komplex, ktorý sa rozkladá na ploche 1,8 hektára, ponúka namiesto pôvodne požadovaných dvoch - celkom päť sál, ale aj výstavná sieň, nahrávacie štúdio a reštaurácie, bary aj obchody.
Stavba je dlhá 183 a široká 118 metrov, najvyššia strecha dosahuje výšku 67 metrov, spolu s ostatnými ju pokrýva viac ako milión keramických dlaždíc. Stojí na 580 betónových pilieroch, ktorých základy siahajú do hĺbky 25 metrov a nesú 160 tisíc ton ťažkú konštrukciu.
Inšpiráciou sa Utzonovi stali motívy zo sveta prírody, najmä potom pocit, ktorý si odniesol z prehliadky náhorných plošín Mayov v Mexiku.
Dlhá a občas smutná história
Medzinárodnú súťaž na opernú budovu vyhlásila vláda Nového Južného Walesu v roku 1956. Požadovala veľkú sálu s kapacitou okolo 3 500 poslucháčov pre symfonické koncerty, operu, balet a divadlo, menšiu potom pre 1 200 ľudí pre menšie koncerty a komornú hudbu.
Základný kameň stavby v prístave Port Jackson, v mieste zvanom Bennelong Point, položili 2. marca 1959 Jørn Utzon a vtedajší premiér Cahill. Finančné náklady nepredstavovali spočiatku tú najdôležitejšiu úlohu, lenže z pôvodných siedmich miliónov austrálskych dolárov sa začali počas stavby šplhať vyššie (až nakoniec dosiahol sumu 102 miliónov). Aj kvôli náročnosti stavby.
Pre predstavu: na strechu bolo potrebných 1 056 000 bielych a žltohnedých glazovaných dlaždíc dodaných zo Švédska a takmer 6,5 tisíc metrov štvorcových skla dovezeného z Francúzska.
Hmotnosť strechy má tak neuveriteľných 27 229 ton. Vtedajšie technológie a technické možnosti pre náročný projekt nestačili, počítačový softvér nebol k dispozícii. Utzon preto zmenil tvar škrupiny, čo mu umožnilo odvodiť výpočet zo sférickej geometrie, navyše rebrá sa mohli vyrobiť z prefabrikátov.
Pred architektom bolo dokončenie interiérov, lenže keď navrhol firmu, ktorá mala dodať latovky, politici sa odmietli riadiť jeho odporúčaním. A tak autor jednej z najznámejších svetových stavieb 20. storočia vzal plány a odišiel. Navždy.
Dokončiť stavbu mali austrálski architekti Peter Halt, Lionel Todd a David Littlemore. Ich zmeny projektu však rozhodne neprospeli. Zo sály pre činohru vytvorili opernú, lenže kvôli tomu nemá dostatočne veľké orchestrisko.
Veľká sála nemá zase dostatočné technické vybavenie. Vo veľkej budove je síce priestranná koncertná sieň, lenže tá je pre operu nevhodná. Problémy s akustikou nakoniec vyriešilo (aspoň čiastočne) mnoho úprav, oprava plánovaná na šesť rokov, ktorá má akustiku ešte vylepšiť, začala v roku 2017.
Má však stáť viac ako 200 miliónov austrálskych dolárov. Peniaze sa dokonca zháňali tak, že sa predávali dlaždice zo strechy. Teda iba virtuálne, záujemca si mohol konkrétny kus sám vybrať na internete a potom na ňom umiestniť svoje foto a odkaz.
Zaujímavosti o vybavení
- V koncertnej sále s kapacitou 2 679 miest sú najväčšie mechanické varhany na svete s 10 154 píšťalami.
- Operná sála ponúka 1 507 sedadiel, ďalšie sály majú 544 a 344 miest.
- Okrem nich tu nájdete tisícku uzavretých priestorov, z toho päť skúšobných štúdií, 60 šatní, štyri reštaurácie, šesť barov a mnoho obchodov so suvenírmi.
- Spotrebu elektrickej energie možno prirovnať k spotrebe mesta, kde žije 25-tisíc obyvateľov, len elektrických káblov tú bolo použitých 645 kilometrov.
- Ročne Operu navštívi osem miliónov ľudí.
O autorovi
Jørn Utzon - * 9. 4. 1918 v Kodani, zomrel 29. 11. 2008
V roku 1942 vyštudoval Kráľovskú dánsku akadémiu umení, v roku 1950 si otvoril vlastnú kanceláriu. Okrem Opery v Sydney navrhol tiež banku v Teheráne v Iráne, budovu parlamentu v Kuvajte či sídlisko Elineberg v Helsingborgu vo Švédsku.
Je podpísaný aj pod projektom bytovej štvrti v Kodani, kostola v Badswaerd alebo obchodného domu s nábytkom Pastian v Kodani aj pod mnohými ďalšími projektami.
V roku 2003 bola Utzon udelená za budovu Opery Pritzkerova cena, ktorá je považovaná za "Nobelovu cenu" v architektúre.