Hospodárske noviny sú mediálnym partnerom projektu CE ZA AR 2019. Ak sa vám páči rekonštrukcia budovy Gymnázia C.S. Lewisa, dajte jej svoj hlas v súťaži o Cenu verejnosti. Môžete tak urobiť TU.
Rekonštrukciu zastrešuje skúsený architekt Oliver Kleinert. V rozhovore si prečítate, aké zadanie dostal od vedenia školy, ako komunikoval s učiteľmi a vedením a prečo dokáže urobiť kvalitné prostredie zázraky.
Budova Gymnázia C.S. Lewisa bola typickou školou „socialistického typu“. Ako ste sa dostali k tomu, že ju treba zmeniť?
Vedenie školy nás, spolu, myslím, s ďalšími dvomi-tromi ateliérmi, oslovilo na prezentáciu našej doterajšej tvorby a pohľadu na architektúru v kontexte ich zámeru niečo s budovou spraviť. No a zabojovali sme.
V galérii si pozrite fotografie obnovy:
Čo bolo úplne na začiatku?
Na začiatku našej práce sme prišli k čiastočne sfunkčnenej, pôvodne zanedbanej budove, ktorej realizáciu pred nami škola zadala ateliéru architekta Studeného. Následne hľadali nového architekta a naša spolupráca so školou sa začala v roku 2016. Na koncept sme sa pozerali úplne autonómne a nanovo.
Na prvý pohľad to so školami vyzerá tak, že sú také aké sú a už sa s nimi nič nedá robiť. Možno tak nanajvýš zatepliť. Vy ste sa rozhodli ísť úplne inou cestou. Akou a prečo?
V prvom rade sme sa rozhodli podporiť samotného “ducha školy”, ktorý veľmi pružne a progresívne reaguje na súčasné požiadavky pedagogiky a zároveň rastie na sile svojou otvorenosťou a pravdivosťou.
Táto nálada bola pre nás inšpiratívna a zároveň veľmi kompatibilná s myslením a projektami nášho ateliéru. Vedeli sme, že chceme architektúrou a designom priniesť škole lepšie prostredie.
Také, aby pomohlo deťom a učiteľom lepšie plniť vzdelávaciu funkciu. Aby sa cítili lepšie, slobodne, tvorivo, inšpiratívne. Rovnako pristupujeme aj ku každému detailu školy, pričom sa snažíme používať kvalitné materiály netradičným spôsobom. To pomôže designu, nadčasovosti a v neposlednom rade aj ekonomike školy.
Aká je teda nová podoba školy, čo sa zmenilo?
Je tam vzdušnosť, svetlo, atmosféra. Naštudovali sme si potreby pedagógov, vedenia školy a študentov. Podľa toho sme vrámci rozumných kompromisov vybúrali niektoré steny, čím sme skrátili depresívne chodby. Tým sme vpustili denné svetlo a zmazali ponurosť.
Navrhli sme etapovitosť rekonštrukcie podľa logického kľúča, čo umožňuje aj lepší “fundraising” aj prácu s časovými možnosťami rekonštrukcií.
Zaujímavosťou je vytvorenie komunitného priestoru pre približne 17 dospelých ľudí, kde škola pracuje na základe podobných zahraničných projektov so študentami vypomáhajúcimi škole.
Aktívne sa zapájajú do jej diania a plánujú tu bývať. Z pomerne nekvalitného priestoru sme vytvorili takpovediac obrovský byt so študovňou, veľkou kuchyňou, obývačkou a “bunkami” s vlastnými kúpelňami.
Budova ako taká častokrát obsahuje kvality, o ktorých nikto netuší, alebo naopak, sú považované za nekvalitu. A tak sa my trocha hráme na archeológov a odhaľujeme zbytočne zakryté pekné konštrukcie, betón, pôvodné inštalácie.
Ako mení táto nová podoba samotné vzdelávanie a život jej žiakov? V čom vie byť nápomocná vo vzdelávacom procese?
Myslím, že tam je niekoľko úrovní vnímaných či už vedome alebo podvedome. Už len to, že sme sa snažili ku všetkému pristúpiť poctivo, dáva používateľom najavo, že ich rešpektujeme, vnímame a empaticky reagujeme na ich potreby tak, aby prostredie pozitivne ovplyvnilo ochotu učiť sa.
Aby robilo návštevníka zvedavým. Koktail funkcií, čo najlepšie nastavené materiály a prostredie samotné dokáže s ľuďmi robiť zázraky. Určite všetci poznáme, ako dôležité je dobre sa niekde cítiť a ako neradi chodíme na nepríjemné miesta, ktoré aj v samotných ľuďoch prebúdzajú negativne správanie.
Zrejme to súvisí aj s celkovou filozofiou školy, ktorá presadzuje otvorený, moderný prístup, však?
Určite. Bolo velmi príjemné komunikovať s vedením. Asi prvýkrát sme mali takého vnímavého a rôznorodého zákazníka. Neviem ako to je možné, ale vtedajší riaditeľ Dušan Jaura vedel perfektne vybrať ľudí a skombinovať všetky ich potreby do fungujúceho celku.
Prezentácie a následné diskusie, ktoré sme robili pre Správnu radu, boli pre nás mimoriadne obohacujúce a aj napriek veľkému množstvu ľudí veľmi konštruktívne.
Dokonca všetko dobre “klaplo” aj s výberom dodávateľov, ktorí napriek časovým limitom (letné prázdniny) stihli väčšinu prác načas a v dobrej nálade. Dokonca aj pri kvalitnej muzike, ktorá na stavbách naozaj nebýva štandard.
Väčšinou sa školy vyhovárajú, že nemôžu robiť s budovami nič, lebo na to nemajú peniaze. V prípade tejto školy ide o súkromné zariadenie, pracovali ste teda s veľkorysým rozpočtom?
Myslím, že tu vôbec nejde o veľkosť rozpočtu. Súkromná škola potrebovala šetriť a stále najzásadnejšou témou je plat učiteľov. Preto bolo pre nás výzvou spraviť kvalitný projekt a realizáciu za dobrú cenu.
Je zaujímavé, že už kvalitné nápady a ich prezentácia, ako aj obrovská energia vložená do získavania zdrojov od vedenia školy priniesli svoje ovocie. Pomáha tomu aj už nami uskutočnená časť rekonštrukcií.
Je tu vidno hodnotu za peniaze. Logiku nastavenia. Verejný priestor sa podarilo zrekonštruovať za zlomok cien z toho, čo vidíme pri rekonštrukciách, ktoré idú bez kvalitného obstarania architektúry a designu. Veríme, že tento projekt bude motivovať dalšie aj štátne školy k inému, odbornejšiemu prístupu, ktorý nebude len o najlacnejšej cene.
V prvom rade to musí byť o zodpovednom prístupe, ktorý môže byť vo výsledku lacnejší ako tak známe zle vypísané verejné obstarávania. Tie sú často zdrojom korupcie, nekompetentnosti a sú všetko len nie verejné a kvalitné.
V súčasnosti je ukončená 4 etapa z 10 plánovaných. Čo teda plánujete ešte do budúcna? Čo sa bude postupne meniť?
Dúfame, že vedenie bude pokračovať ďalej v projekte, ktorý sme pre nich pripravili a že sa im podarí dofinancovať projekt do finálneho výsledku.
Zásadnými bodmi, kde by som školu rád videl, sú zmena polozapusteného suterénu na plnohodnotný priestor, kde sa bude môcť študovať a zároveň aplikovať získané zručnosti v klubovej zóne.
Tu má vzniknúť malé komorné divadlo meniace sa podľa potreby na prednáškovú sálu či “jamming room” - skúšobňu pre kapely, kde budú môcť decká a pedagógovia trénovať, nahrávať a skúšať svoje hudobné zručnosti.
Môžu tam fungovať ďalšie kluby či fokusované triedy viac koncentrované na konkrétny smer. Veľkou témou je zároveň rekonštrukcia vstupu pred budovou. Ten sa zmení na príjemnú parkovú stretávaciu zónu.
Vymažeme tým bariérové schodisko a vybúraný materiál sa použije na danom mieste na navážku. Veríme totiž, že škola môže v budúcnosti inšpirovať svoje okolie a ak sa jej dobrá energia vyleje do verejného priestoru, budeme tu mať možno prvú zodpovednú inštitúciu uvedomujúcu si, aké je dôležité dobre pôsobiť na verejnosť.
Veľkým snom je výstavba kvalitného internátu kde by mohla komunita školy lepšie aplikovať svoje nadobudnuté skúsenosti.
Avšak, úplne najzásadnejšou myšlienkou tejto koncepcie je, dúfame, motivácia ďalších vzdelávacích inštitúcií. Aby sa rozšírilo, že kvalita sa dá posunúť a to vo verejnej sfére. Že sa nemusia obracať iba na obstarávania, kde kritériom je najnižšia cena. Pretože to v konečnom dôsledku býva presne opačne a kvalitná architektúra a nastavenie budovy vie ušetriť zásadné prostriedky.
Veríme, že vzdelávanie je pre našu krajinu tou najdôležitejšou potrebou na to, aby sme sa posunuli od skorumpovanej štátnej moci k zodpovednej a inšpiratívnej krajine, ktorá poskytuje kvalitný život svojim obyvateľom.
To sa dá dosiahnuť jedine kvalitným vzdelaním pestujúcim kritické konštruktívne myslenie. Táto škola to robí a my si to velmi vážime. Preto je pre nás tento projekt vyslovene radostný.
Ak sa vám páči rekonštrukcia budovy Gymnázia C.S. Lewisa, dajte jej svoj hlas v súťaži o Cenu verejnosti. Môžete tak urobiť TU.