Architekti: Vieme, ako postaviť dom, ktorý netreba chladiť ani vykurovať. Zdražovanie energií je príležitosť

V rozhovore pre prečo nie?! zdôrazňujú, že konečne by sme si mali otvoriť mysle a pozrieť sa na budovy z iného uhla pohľadu. A potom nás nebudú trápiť plesne a už vôbec nie zvyšujúce sa ceny plynu a elektriny.

Celý rozhovor si môžete prečítať v lifestylovej prílohe Hospodárskych novín prečo nie?!, ktorá vychádza dnes 28. marca 2022. 

Stretávame sa v Hrubom Šúre, dedinke neďaleko Senca, v sídle vášho ateliéru Createrra. Už na prvý pohľad je jasné, že máme do činenia s veľmi experimentálnou architektúrou. Ako vznikala táto budova?

Bjørn: Nemecký profesor Gernot Minke nám ukázal plány na kaviareň v Portugalsku.

Zuzana: Posťažoval sa nám, že stavbu kaviarne úrady nepovolili, pretože mala stáť v chránenej oblasti a už tam nechceli žiadnu ďalšiu budovu.

Bjørn: Dohodli sme sa, že si základ zoberieme a urobíme si podľa týchto nákresov kanceláriu. Zdalo sa nám to ako dobrá ukážka, ktorá mohla prezentovať, čo všetko sa dá dosiahnuť pomocou prírodných materiálov.

V galérii si pozrite tvorbu štúdia Createrra 

​

Ako ste tvorili dizajn, od začiatku ste chceli mať kupolu so zelenou strechou?

Bjørn: Áno, my sme do projektu ešte vniesli prvky pasívneho štandardu. Koncové steny, kde sú okná, mali byť pôvodne z kameňa alebo murované, my sme však radšej chceli drevené konštrukcie.

Okrem toho sme odizolovali podlahu, pretože v Portugalsku je teplejšie, a preto to neplánovali. Pod hlinenou omietkou je penové sklo a na oknách sú trojité sklá. Dôvodom je minimalizovanie tepelných strát.

Zuzana: Jednoducho, energetický štandard sme urobili najlepšie, ako je to možné.

Aké materiály ste použili?

Zuzana: Také, ktoré nám dávali zmysel. Dôležitú úlohu hrajú slamené baly. Sú konštrukčným materiálom a nosičom pre hlinenú omietku. Prvýkrát sme si vyskúšali urobiť hlinenú podlahu. Trošku sme sa jej obávali, ale dnes sme s ňou mimoriadne spokojní.

Bjørn: Okrem slamy a penoskla je tam zabudované drevo, sklo, ale iba pol kubíka betónu pod nosnými stĺpmi. Titánzinok sme použili na oplechovanie.

Zuzana: Na vrchu je ešte fólia z EPDM, ktorá sa dá neskôr recyklovať.

Bjørn: Naším dlhodobým cieľom je, aby stavebníctvo vedelo lepšie narábať s materiálmi. To znamená, aby sa materiál vedel vrátiť do prírodného alebo technického cyklu.

Zuzana: Majitelia však takto nepremýšľajú. V prvom rade chcú, aby im stavba dobre slúžila.

Bjørn: Ak sa zaujímajú o ekologické stavby, tak ich láka zdravé vnútorné prostredie. Okrem toho chcú vytvoriť kvalitnú stavbu, ktorá bude dlhodobo šetriť ich peniaze, budú nezávislí od veľkých výkyvov cien energií.

Funguje aj...