28-ročná Evgjeni Panová sa vyhľadávaniu hľuzoviek venuje asi desať rokov. Inšpirovali ju Taliani, ktorí prichádzali do Albánska, aby zbierali a vyvážali veľmi drahé huby, ktoré sú mimoriadne obľúbené v gastronómii, píše agentúra AFP.
Každé ráno sa vydáva s manželom a cvičenými psami do hôr na juh Albánska. Lajka a Boss budú pod stromami hľadať a vyhrabávať hľuzovky. To, čo nájde, predá do niekoľkých luxusných reštaurácií v Tirane, ale predovšetkým priekupníkom z Talianska, Grécka či Francúzska.
Jeden kilogram čiernych hľuzoviek predáva za 50 eur, biele sú ešte drahšie, pôvodná cena 100 eur sa už vyšplhala na 140.
V jednej z najchudobnejších krajín Európy, kde je priemerná mzda okolo 400 eur a na vidieku ešte nižšia, vyvoláva honba za hľuzovkami neuveriteľné emócie. Vedie k násilnostiam a nešetrnému drancovaniu prírody.
Evgjeni Panová si spomína na deň, keď jej niekoľko mužov skrížilo cestu a vyhrážalo sa jej, ak bude pokračovať v hľadaní hľuzoviek na územiach, na ktoré si nárokovali.
Drancujú prírodu
68-ročný Besim Lami vyhlásil, že s hľadaním húb skončil už vlani, keď mu otrávili psy na hore Dajti nad Tiranou. "Prenasledovali ma, aby ma prinútili ustúpiť, otrávili mi psy," hovorí.
V Albánsku zúri neľútostný boj o hľuzovky. Často ho vedú ľudia, ktorí si myslia, že zbohatnú, keď budú používať motyky alebo keď zaútočia na tých, ktorí hľadajú, s pomocou vycvičených psov. Ich cena dosahuje až 8 tisíc eur.
Podľa Evgjeni sú v lese v oblasti Peshtanu hľuzovky stále vzácnejšie. Na vine je používanie motýk a rýľov, ktoré poškodzujú korene stromov. "Pod poškodeným stromom už nič nevyrastie," vysvetľuje.
"V Albánsku nie je hľuzovka chránená," pridáva jej manžel Panajot, ktorý sa práve vrátil domov, aby sa po dvoch rokoch v zahraničí opäť venoval vyhľadávaniu húb.
Chýbajú zákony
Podľa Adriana Koçiho, riaditeľa parku Divjaka na západe krajiny, je v tejto chránenej rezervácii situácia katastrofálna. V júni priviedol políciu k dvom mužom, ktorí mali pri sebe krompáče. Prepustili ich, pretože chýba akýkoľkvek zákon. "Mali by sme mať pravidlá, povolenia na zber a zdaňovať príjmy," hovorí.
"Sme veľmi znepokojení, nemáme žiadne jasné pravidlá. Je to tak, ako keby ste vznikli k niekomu bez povolenia na prehliadku," vysvetľuje Agim Hoxha, ktorý má na starosti lesy na radnici v meste Fieri juhozápadne od Tirany.
Ylli Hoxha z ministerstva životného prostredia ubezpečuje, že jeho úradu už pripravuje "podrobnejší zákonný rámec", ktorý by mal platiť už tento rok. Jeho cieľom je chrániť lesy a zaviesť povolenia, ktoré bude vydávať príslušná radnica.
Tranzakcie doteraz prebiehali tajne, rovnako aj export, ktorý vôbec nie je regulovaný. Medzi neúnavnými hľadačmi sú Taliani, Rumuni, Gréci aj Francúzi. Predajná cena v Albánsku predstavuje asi desatinu z toho, za čo sa hľuzovky predávajú v západnej Európe.
27-ročný Enea Ristani si v Tirane s otcom otvoril špecializovaný obchod. Predávajú sa v ňom cestoviny, omáčky, pálenka z hľuzoviek a čoskoro by chceli vyrábať aj hľuzovkové pivo. "Zákazníci sa o naše produkty začínajú zaujímať," hovorí.