Najštipľavejšie čili na svete je Trinidad Scorpion Butch T. Zatiaľ. Kultivar pochádzajúci z Austrálie páli tristokrát viac než obľúbené mexické Jalapeňos. Napriek tomu sa pod ním už po pol roku od zápisu do Guinessovej knihy rekordov trasie trón.
Prekoná ho kalifornská HP22B?
Stačilo len uhryznúť do papričky, ktorú vypestoval kalifornský právnik Ed Currie, a moderátor Marshall Terry určite ľutoval, že sa rozhodol otestovať čili, ktoré je adeptom na nový zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Po tom, čo sa od prehltnutia jediného sústa behom pár minút prepracoval k horiacim ústam, až k vracaniu, halucináciám a divným pocitom po celom tele, je o tom, že nový kultivar je najštipľavejšie čili na svete, ktoré presvedčí už teraz. Pozrite sa.
Pokiaľ to potvrdia testy v laboratóriách, kultivar, ktorý jeho autor zatiaľ pomenoval HP22B, nahradí Trinidad Scorpion Butch T. Toto čili pochádza z austrálskeho mesta Rock Hill a držiteľom svetového rekordu je od februára tohto roku.
Rýchlosť, s akou laboratórne rozbory potvrdzujú stále vyšší a vyšší obsah pálivej látky, kapsaicínu, v nových kultivaroch čili, je obrovská. Ešte v roku 2006 držala titul najštipľavejšej čili na svete Red Savina, kultivar druhu Habanero, a to s hodnotou 577 000 na Scovilleovej stupnici štipľavosti. Red Savina sa na tróne udržala dvanásť rokov. Jolokii, ktorá ju nahradila, prvenstvo vydržalo už len tri roky a pod súčasným kráľom, ktorý potvrdil svoje kvality len týždeň po zápise jeho predchodca do Guinessovej knihy rekordov, sa trón trasie už po pol roku.
Je to vynikajúci biznis aj vec prestíže. Rovnako ako je pre veľkú komunitu ľudí po celom svete vec prestíže ochutnať tieto rekordné odrody čili a prežiť. Doterajší rekordman, Scorpion Butch T, je kvôli veľkému záujmu momentálne prakticky nedostupný.
Papričky z Holandska a Kene majú do rekordov ďaleko
Čili papričky, ktoré sa bežne predávajú v českých obchodoch, majú ale k pálivosti týchto rekordmanov veľmi ďaleko. "Pre vysoký obsah kapsaicínu je dôležitá kombinácia slniečka a sucha. U nás také podmienky pre pestovanie čili ako v Mexiku alebo Indii nie sú, len čiastočne sa to dá dohnať tým, že rastlinu pred zberom nebudete zalievať. Tým sa vystresuje a produkuje viac kapsaicínu, "vysvetľuje Vít Schwarzbrunn z webového obchodu habanero.cz.
Ideálne podmienky pre pestovanie extrémne štipľavých plodov nie sú ani v Holandsku, ktoré je jedným z najväčších dodávateľov čili na českom trhu. "Čili, ktoré sa predáva u nás, pochádza zvyčajne z Holandska alebo z Kene. Jeho štipľavosť nie je až taká. "Najlepšie podmienky pre pestovanie jednotlivých druhov sú podľa Víta Schwarzbrunna v ich domovine:" Jalapeňos sú najlepšie v Mexiku, Jolokie v Indii."
Práve India je najväčším kozumentom, ale aj pestovateľom čili. Indická kuchyňa preto patrí k tým najštipľavejším, hoci čili nie je v Indii vlastne domovom (pôvodne mexickú rastlinu najprv priviezol Krištof Kolumbus do Európy, až odtiaľ sa s portugalskými obchodníkmi dostala do Ázie). Dnes sa tu pestuje vyše 40 percent svetovej produkcie čili a veľká časť sa ho tu aj skonzumuje.
Pretože sa čerstvom stave extrémne štipľavé odrody čili na českom trhu spravidla nevyskytujú, maximálnu silu kapsaicínu môžete skôr, než na čerstvých papričkách priamo z Indie alebo Thajska, vyskúšať na sušenom korení, rôznych pastách alebo (aspoň tí najstatočnejší) na omáčkach vyrobených z kapsaicinových extraktov, ktoré na Scovillovej stupnici dosahujú hodnotu až okolo 3 miliónov.
K takémuto experimentu by sa ale človek mal prepracovať pomaly a postupne, aby si najprv vytvoril voči kapsaicínu aspoň nejakú mieru odolnosti. Aj keď sa ale bude snažiť, Inda, ktorý je na chilli zvyknutý už od narodenia, len ťažko prekoná. "Keby čili jedol pravidelne ku každému jedlu, rok alebo dva by pravdepodobne stačili k vytvoreniu slušnej rezistencii," uvažuje Vít Schwarzbrunn.
Prečo čili páli?
Aj tak to pre nich bude horúce sústo. Prečo vlastne čili páli? "Niektoré nervové bunky, ktoré majú receptor pre kapsaicín, fungujú zároveň ako detektor pre zmeny teploty," vysvetlil pre časopis Australian Geographic neurofyziológ Joel Bornstein z melbournskej univerzity. "Keď sa aktivujú, mozgu oznámia, že ich stimuluje teplo a človek v tej chvíli cíti, akoby mu horelo v puse."
Vo svojej podstate je kapsaicín neurotoxín, teda jed. Napriek tomu papričky dobrovoľne konzumujú ľudia po celom svete. Čiastočne môžeme túto posadnutosť po čili vysvetliť tým, že ľudské telo účinky kapsaicínu tlmí uvoľňovaním endorfínov. Do krvného riečiska sa tieto hormóny "šťastia" uvoľňujú podobne ako napríklad pri vytrvalostnom behu.
To ale neoceníte, keď sa vám paprička dostane napríklad do oka. Čím viac nervových receptorov je v tkanive, ktorá sa s kapsaicínom stretne, tým silnejšia je reakcia a tým silnejšie človek cíti bolesť. Ale aj keď ju prežíva veľmi intenzívne, nejde o skutočné, fyzické ohrozenie. Je to stále len nervové podráždenie, ktoré ako sa zdá nespôsobuje trvalé poškodenie ani vo vysokých dávkach - hoci dnešné najštipľavejšie kultivary čili pália minimálne tristokrát viac než napríklad pred pár desiatkami rokov za majstra považované Jalapeňos.
Snažiť sa tento oheň uhasiť vodou je zbytočné. Kapsaicín, ktorý je zaň zodpovedný, sa vo vode nerozpúšťa. Oveľa lepšie sa rozpúšťa v tukoch, a tak je najlepšie prvou pomocou vo chvíli, keď si odhryznete väčšie sústo, ako ste dúfali, plnotučné mlieko.
Radka Hrdinová, ihned.cz