Humná. Namočený jačmeň putuje na humná. Tie v Rajhrade majú päť poschodí, ide o rozľahlé haly, s rozlohou približne 800 metrov štvorcových. Toto konkrétne humno sa nachádza 12 metrov pod úrovňou zeme. To preto, aby sa udržala počas roka čo najkonštantnejšia vlhkosť a teplota a jačmeň mohol v pokoji klíčiť. "Každý deň ich musíte prejsť a pozrieť sa, ako rastú. Keď sa začne meniť počasie, je zrazu všetko inak," hovorí miestny sládok.
Vymáčacie vozíky. V týchto železných vozíkoch sa zrno presúva na humná. Do jedného poschodia najvyššej humnovej sladovne na svete sa zmestí zhruba 10 ton suchého jačmeňa v zime, v lete niekedy len o polovicu menej, podľa teploty. Klíčiace zrno produkuje veľké množstvo tepla a vo veľkých horúčavách je problém ho ochladiť. Aj z toho dôvodu zostáva pri vstupe na humná vždy pár metrov prázdnych, keby bolo treba hromadu (to je tradičný odborný názov pre vrstvu jačmeňa odpočívajúci na humnách) rozhrnúť a tým ju ochladiť.
Prevracanie hromady na humnách. Hromada je živá hmota, ktorá rastie a dýcha. Produkuje oxid uhličitý, ale tiež metán alebo etylén - ten sa zhromažďuje pod obilkami, na podlahe. Rastúce korienky nadvihujú vrstvu z pôvodných desiatich k pätnástim centimetrom. Potom je čas "prejsť" hromadu oráčom, aby sa obilky prevzdušnili, nadýchli sa a mohli poslušne klíčiť. Obilky postupne prechádzajú niekoľkými fázami klíčenia, ktoré majú veľmi poetické názvy: mokrá hromada, suchá hromada, pukavka, mladík, stará hromada, vyrovnaná hromada a zelený slad.
Prevracanie hromady na humnách. Na rozdiel od moderných sladovní výroba sladu na humnách je stále viac remeslom ako procesom riadeným modernými technológiami. Každé z humien funguje trochu inak, inak na ňom prúdi vzduch, mení sa teplota alebo vlhkosť. Je na vrchnom sládkovi, aby to všetko správne "zmanažoval". "Len vedomosti na to nestačia. Ja som mal šťastie, ešte som zažil vrchného sládka, ktorý tu predo mnou pracoval štyridsať rokov. Podelil sa so mnou o to, čo počas tej doby vysledoval," hovorí dnešný vrchný sládok z Rajhradu.
Zelený slad. Takto vyzerá "rozklíčený" slad. Vďaka riadenému procesu klíčenia sa v ňom aktivovali enzýmy, ktoré možno využiť v pivovare pri varení piva. Zelený slad stále produkuje teplo ("hromada" má asi 23 stupňov Celzia) a je ľahko cítiť po uhorkách. Zrnká už nie sú také tvrdé ako pôvodný suchý jačmeň: "Keď sa skúša, či už je to" rozlúsknuté", odcvakne sa špička zrna a endosperm sa vytlačí na brušká prstov." Pokiaľ sa natiera ako krieda, je pripravený na presun do horných poschodí sladovne.
Hvozd. Z humien putuje zelený slad výťahovou šachtou až pod strechu. Tam na neho čaká takzvaný hvozd. Ide o priestor rozdelený na poschodia zvané liesky a podlieščia, kde sa slad postupne zahrieva až na teplotu presahujúcu 80 stupňov Celzia. Vďaka týmto vysokým teplotám sa dotvárajú vlastnosti, vďaka ktorým dá slad neskôr pivu chuť. Čím lepší slad, tým plnšiu chuť z neho sládok môže "vytiahnuť". Na tejto obrazovke môže vrchný sládok kontrolovať správne nastavenie teplôt v priestoroch nad jeho hlavou.
Hvozd. Toto teleso vyhrieva celý hvozd. Slad najprv deň odpočíva na hornej lieske, ktorá je v Rajhrade nastavená zhruba na 55 stupňov. Obsah vody za tú dobu klesne zo 45 asi na 15 percent.
Hvozd. Teploty, ktorým je zelený slad vystavený, nie sú malé, v záverečnej fáze "hvozdenie" presahuje 80 stupňov Celzia. Čím pomalšie sa slad zahrieva, tým lepšie má vlastnosti - no výrazne tým stúpa spotreba energie. Pri nastavení hvozdu preto vrchný sládok hľadá ideálnu rovnováhu. Hoci sladovňa v Rajhrade zaviedla množstvo úsporných technológií, denná spotreba plynu sa pohybuje okolo 2500 kubíkov.
Hvozd. Potom sa automaticky presunie na dolnú liesku a postupne sa zahrieva až na 83 stupňov Celzia. Zahrievanie musí byť pozvoľné, aby sa nepoškodili enzýmy. Čím menej vody je v obilkách, tým vyššie teploty tieto látky bielkovinovej povahy znesú bez toho, aby sa "zrazili".
Hvozd. Zatiaľ čo humná sú doslova zakopané pod zem, hvozdenie sa odohráva pod strechou sladovne, konkrétne vo vežiach pod výraznými komínmi.
Hotový slad. Slad, ktorý prešiel "doťahovacou" teplotou sa nakoniec ešte zbaví korienkov na stroji, ktorému sa hovorí odklíčovačka. Po desaťdňovom procese, pri ktorom sa jačmeň premieňal na slad, je konečne koniec. Keď je dobre uskladnený, dá sa slad skladovať zhruba dva roky. Najväčším nebezpečenstvom sú pre neho plesne a hlodavce.
Hotový slad. V rajhradskej sladovni sa vyrába predovšetkým český, teda svetlý slad. V menšej miere potom aj slad bavorský. Produkcia sa pohybuje okolo 6500 tisícov ton ročne, z toho zhruba polovica putuje do pivovaru Bernard, ktorý sladovňu vlastní. O zvyšok sa delia ďalšie české pivovary, ale slad sa z Rajhradu vyváža aj do Japonska. Japonci totiž na rozdiel od typického českého či slovenského pivára rozdiel medzi humnovým a priemyselným sladom vnímajú viac.
