Kedysi ju ľudia nepoužívali v takej podobe, v akej ju dnes používame my. Jednoducho pálili určite rastlinky a popolom, ktorý vznikol dochucovali jedlo.
Kde je jej najviac
Len asi pred dvoma tisíckami rokov v krajinách s teplým podnebím soľ začali odparovať z morskej vody. Netreba asi zdôrazňovať, že tento proces prebiehal prirodzeným spôsobom , teda odparovaním vody a bol pomerne zdĺhavý. Neskôr sa táto metóda rozšírila do ďalších regiónov. No v severných krajinách získavanie soli prebiehalo opačným spôsobom – zmrazovaním morské vody. Oveľa neskôr soľ začali získavať priemyselným čistením napríklad kamennej soli, ktorá sa nachádza na dne vyschnutého mora.
Najväčšími ložiskami soli sú Mŕtve more, záliv Kara-Bogazi-Gol v Turkménsku, Solanoje v Donecku na Ukrajine či jazero Baskunčak v Rusku. Veľké náleziská kamennej soli sa nachádzajú v Karpatoch, Nemecku, Bosne a Švajčiarsku. Soľné hory sú aj v španielskej Córdobe, či v Indii blízko mesta Amber, kde je veľa domov postavených z blokov soli a v Alžírsku. Kamenná soľ sa tiež ťaží na severovýchode USA a Kanade.
Soliť či nesoliť
Soľ, ktorú používame v bežnom živote je z 97-percent NaCl, teda chloridom sodným a tri percenta v nej tvoria rôzne nečistoty, vrátane jodidov a karbonátov a fluoridov. Čo je však najdôležitejšie, že soľ je jediným minerálom, ktorý používame v čistej podobe. A viete koľko soli za rok zjeme? V priemere až sedem – osem kilogramov. Podľa odborníkov na výživu denne by sme nemali zjesť viac ako 5 gramov. Bez nej sa však nezaobídeme. Patrí totiž medzi základne dochucovadla v našej kuchyni. Len si spomeňte na starú rozprávku Soľ nad zlato. „Pre náš organizmus je veľmi dôležitým prvkom, pretože je minerálom. Denne by sme však nemali použiť viac ako gramov a kardiatikom neodporúčam soliť vôbec. Dochuť jedlá môžeme aj bylinkami, napríklad bazalkou a tymianom,“ odporučil gastroenterológ Miloš Buban. Je však potrebné mať na pamäti, že používanie soli vo väčšom množstve môže spôsobiť aj smrť. Letálna dávka je 3 g na 1 kg telesnej hmotnosti.
Bola platidlom aj prejavom úcty
Je priam neuveriteľné, že v súčasnosti jedná z najlacnejších potravín kedysi bola veľmi drahým korením a vyvolávala nielen nepokoje, ale dokonca ja vojny. No v dávnych časoch soľ nebola len menou, napríklad Rimania ju na znak priateľstva podávali každému hosťovi. Z Indii poznáme frázu: „jedol som jeho soľ“, ktorú používali keď chceli povedať, že „som jeho dlžníkom. On ma živí.“ Soľ dokonca v niektorých ruských mestách (Bachmuta, Solikamsk či Engels) bola použitá ako heraldický symbol.
A aby toho nebolo malo, soľ mala aj silný vplyv na vývoj jazykov. Rímski vojaci časť svojej mzdy dostávali vo forme akéhosi povolenia na nákup soli, ktorý sa nazýval argentum salarium. Z toho vzniklo anglické salary, teda mzda. Rimania solili zeleninu, preto sa latinské slovo "sal" (soľ) stalo súčasťou "salad", teda šalátov.
Ružová, čierna a vínová... soľ
To, ako soľ vyzerá hádam ani netreba vysvetľovať. Lenže existujú aj také druhy, ktoré niekedy ako soľ ani nevyzerajú. Napríklad, niektoré rodiny v Rusku si starostlivo uchovávajú starodávny recept čiernej soli. Vyrábali ju z bežnej bielej soli, kvasníc, kapustných listov, ražnej múky a byliniek. Túto zmes najskôr páli v peci, potom pomleli a nakoniec preosiali. Proces prípravy čiernej solí je pomerne ťažký a časovo náročný. Preto ju pripravovali zvyčajne len raz do roka pred Veľkou nocou - na Zelený štvrtok.
Jednou z najstarších solí na svete je japonská soľ Nie Amabito Moshio. Prvýkrát ju vyrobili asi pred 2500 rokmi. A získavali ju odparovaním morskej vody, ktorú varili vo veľkých hlinených nádobou spolu s morskými riasami. Od tej doby sa technológia o niečo zlepšila, ale základom je práve tento recept.
Himalájska ružová soľ obsahuje asi osemdesiatštyri minerálnych prvkov. A náleziská tejto neobvyklej soli sa nachádzajú na severovýchode Pakistanu, neďaleko Himalájí. Kedysi na tomto miesto bolo more a po vyschnutí sa na jeho mieste „objavili“ tony soli. Kvôli vulkanickej činnosti soľ sa postupne zmiešala s magmou, ktorá soľ zafarbila na ružovo.
Ružovú farbu má aj po celom svete gurmánmi obľúbená soľ Merlot. Ak štipku tejto soli rozotrieme prstami, zacítime vôňu vína Merlot. Tajomstvo? Soľ sa odparuje vo víne. Myšlienka vytvoriť takúto nezvyčajnú soľ vznikla vo Francúzsku, ale najvýznamnejším jej výrobcom je USA. Zvyčajne ju pridávajú do pokrmov z čokolády, mäsa a plodov mora.
Filipínska soľ Sugpo Asi má jasnú chuť kreviet. A to všetko kvôli tomu, že soľ vyrábajú na farmách vo filipínskej provincii Pangasinan, kde dostanete najlepšie kráľovské tigrie krevety. A len pár mesiacov v roku, po období dažďov sa na slnku začne vyparovať soľ.
Podľa starých francúzskych technológii na severo-západnom pobreží Francúzska sa vyrába soľ Fleur de Sel. Soľné kryštáliky sú zbierané ručne a jej cena presahuje viac než desaťnásobok nákladov na výrobu bežnej kuchynskej soli. Gurmáni túto soľ milujú, pretože je ňou vraj takmer nemožné presoliť.
Soľ Fumé de Sel ručne vyrábajú vo Francúzsku. A zvláštnosťou tejto soli je, že chuti po jednom z najslávnejších bielych vín Chardonnay a má hnedú farbu. Je to kvôli tomu, že na prípravu soli sa používajú dubové sudy, v ktorých pred piatimi alebo šiestimi rokmi zrelo víno Chardonnay. V týchto sudoch potom asi mesiac údia soľ.
Indická soľ Kala Namak nechutí každému. Je červeno-hnedej farby, chutí po vajíčkach a srdí po skazených vajciach. Napriek tomu je však táto indická soľ je jednou zo zložiek známeho indického korenia chat masala. Soľ sa veľmi ľahko vylučuje z tela. Vegetariáni ju používajú na dochucovanie, aby jedlo malo chuť vajec. Kala Namak sa používa aj v Ajurvédskej medicíne.
Stavbou a eko výrobkom
V krajinách, kde dážď je vzácnosťou, zo soli stávajú domy. Napríklad v juhozápadnej Bolívii, v blízkosti soľných baní sa nachádza Hotel de Sal Playa. Takmer všetko v hoteli je zo soli - od stien a podláh až po nábytok. Nevýhodou hotela je, že po dlhom daždi budovu hotela musia opravovať.
Soľ sa používa aj ako čistiaci prostriedok. Ak sklo umyjeme v teplej slanej vode a opláchneme studenou, potom sklo bude jasné a žiarivé. Máte zamastený sporák? Stačí ho nahriať a posypať soľou, a po vychladnutí ho niekoľkokrát utrieť novinami. Zaujímavé recepty starých mám sa premenili na eko prípravky. Nuž, aj soľ patrí medzi ne. Veď nie nadarmo sa hovorí soľ nad zlato.