Domovinou cukrovej trstiny je India. Podľa starovekej indickej legendy, mocný, ale bezdetný radža prosil boha Isvara, aby mu podaroval syna. Boh mu dal semiačko, z ktorého vyrástla cukrová trstina. A medzi jeho stonkami radža našiel chlapca. Anglický výraz sugar je odvodený z arabského slova sakkara (sukkur) a v Anglicku sa začal používať v 13. storočí.
Odkiaľ sa berie cukor
Cukrová trstina sa podobá na bambus. Veľmi vysoké valcovité stonky dosahujú aj sedemmetrovú výšku a majú od 1,5 do ôsmich centimetrov v hrúbke. Cukor sa vyrába zo šťavy stoniek. Cukrová trstina si vyžaduje veľa slnka, tepla a vody.
Vedúcimi krajinami v pestovaní cukrovej trstiny v súčasnosti sú India, Čína, Egypt, Kuba, Mexiko, Brazília, Argentína, Pakistan, Thajsko, Kolumbia a Austrália.
Pre získanie cukru z cukrovej trstiny sa najskôr zrežú trstinové stonky. Robí sa to ešte pred kvitnutím. Stonky potom rozdrvia a vytlačia šťavu, pričom tento spôsob sa už po stáročia nezmenil. Kedysi šťavu zohrievali v kotloch nad otvoreným ohňom a na odstránenie nečistôt do kotla pridávali popol. Dnes už popol zamenili na vápenné mlieko a zmes zahrievajú, filtrujú a odparujú, až kým sa nevykryštalizuje cukor.
No nielen z cukrovej trstiny sa vyrába cukor. Na tento účel slúži aj cukrová repa a cirok, z ktorého sa vyrábajú aj metly. Ale cukor z ciroku nikdy nečistili do takej miery, aby mohol konkurovať tomu z cukrovej repy a cukrovej trstiny. Sladový cukor (maltózu) získavajú aj z cukrovej palmy, ryže, prosa a dokonca aj z bežného škrobu. Je menej sladký ako bežný cukor a svoje využitie našiel v pekárenských výrobkoch a detskej výžive.V rôznych častiach sveta ako sladidlo sa používa aj kukuričný sirup. Ten posledný sa vyrába z kukuričného škrobu a najčastejšie ho nájdeme v cukrovinkách. Azda najznámejším sladidlom je med. Je bohatý na fruktózu a glukózu. Avšak je drahší ako cukor. Do niektorých výrobkov sa med pridáva len pre dodanie zvláštnej chute. Podobne je to aj s javorovým sirupom, ktorý sa cení pre jeho výraznú arómu.
"Sugar" rodina
Cukor bežne „stretávame“ vo forme bieleho piesku alebo kockách , ktoré pridávame do čaju alebo kávy. V skutočnosti rodina cukru je oveľa mnohopočetnejšia. Patria k nej aj veľké množstvo chemických látok ako glukóza, fruktóza, sacharóza ( náš bežný cukor), laktóza, maltóza, stachyose, galaktózy a trehalózy. Konzumujeme však len prvé štyri druhy.
Glukóza alebo hroznový cukor je cenným zdrojom "rýchlej" energie, pretože vytvára takmer okamžitý vzostup hladiny cukru v krvi. Glukóza sa vyskytuje hlavne v ovocí.
Fruktóza, teda ovocný cukor alebo levulóza je prírodný cukor. Je obsiahnutý v ovocí mede a lesných plodoch. Fruktóza môže byť súčasťou diabetických výrobkov, pretože pre jeho absorpciu sa nevyžaduje hormón inzulín. Laktózu alebo mliečny cukor nájdeme len v mlieku.
Biely alebo hnedý?
Rafinovaný, teda očistený cukor sacharidom v najčistejšej podobe. Tento cukor je však veľmi kalorický. Odborníci na výživu sa domnievajú, že pred čistým bielym cukrom treba radšej uprednostniť ten hnedý. Je zdravší. Obsahuje totiž mnoho užitočných minerálov - vápnik, horčík, železo, fosfor a draslík.
A viete, že hnedý cukor sa objavil oveľa skôr, než „klasický“ biely? Kým ľudia ešte nevedeli dôkladne očistiť cukor, bol tmavý, teda hnedý. A za svoju farbu vďačí melase. V súčasnosti sa ukazuje, že spolu s nečistotami rafinovaný cukor stráca aj živiny. A tak sa dnes hnedý cukor stal nielen módnou záležitosťou, ale aj ekologicky šetrným výrobkom. Hnedý cukor, na rozdiel od bieleho, nepotláča chuť čaju a kávy, ale naopak, pomáha sa rozvinúť. Aj preto v mnohých krajinách hnedý cukor nazývajú "kávový" alebo "čajový".
Čo ste možno neviete
... zubné kazy spôsobujú baktérie, nie samotný cukor. Baktérie na zuboch štiepia cukry a produkujú kyselinu, ktorá bez správneho čistenia zubov môže spôsobiť kazy.
... cukry nespôsobujú obezitu, cukrovku ani vážne ochorenia. Cukry v potrave sa používajú už niekoľko storočí a pravidelne výskumy o vplyve cukrov na zdravie napríklad Svetovej zdravotníckej organizácie túto priamu súvislosť nepreukázali.
... cukry nespôsobujú detskú hyperaktivitu. Potvrdilo sa to viacerými štúdiami, ktoré robil Inštitút medicíny. Naopak sa ukázalo, že konzumácia malého množstva cukru môže mať pozitívny účinok na zlepšenie výsledkov pri riešení úloh.
... neexistuje závislosť na cukroch. Už odmalička inklinujeme viac k sladkému. Veď túto chuť prináša materské mlieko a rôzne druhy ovocia. A hoci uprednostňujeme sladkú chuť pred horkou, nie sme na nej závislí. Sladkosti nie sú návykové a nespôsobujú ani fyziologické zmeny v mozgu.
... vyhýbanie sa cukrom nie je pri chudnutí potrebné. Niekedy si myslíme, že vďaka cukrom viac priberáme. Je to omyl. Pravdou však je, že pri chudnutí je dôležitý celkový energetický príjem, fyzická aktivita a nie konkrétny druh potravín.
Zdroj: wikipedia, live positively