S teplým počasím prišiel čas na ľahké zeleninové obedy a olovranty. Pozrite sa, akými odrodami šalátov si môžete jarné dni oživiť. Od klasického hlávkového po červenú čakanku alebo dubáčik, ktorý chutí po orieškoch a výborne sa hodí k tvrdým syrom.
Hlávkový šalát. Klasicky slovenský. Pestuje sa ho množstvo odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou aj tvarom hlávok, farbou (čím tmavší, tým pevnejšie má listy) a tvarom listov alebo dobou pestovania. Na ranejšie odrody príde už čoskoro. Aj keď si z neho veľa ľudí najviac cení "srdiečka", z hľadiska obsahu užitočných látok sú na tom najlepšie zelené listy na povrchu šalátu. Čerstvý je výborný aj samotný, alebo napríklad v tradičnom sladkokyslom náleve. Dlho však čerstvý nevydrží a na tepelnú úpravu sa nehodí. Ideálne ráno nakúpiť na trhu a na poludnie podávať na obed.
Rukola. Ide o názov celej skupiny rastlín s lahodnými listami. Typická je pre nich trochu štipľavá chuť s pikantným nádychom po orieškoch a zelené vykrajované listy, ktoré sa podobajú listom púpavy lekárskej. K najznámejším druhom patrí roketa alebo Rughetta. Taliani ju milujú tiež preto, že sa výborne dopĺňa s paradajkami, cesnakom a bazalkou. Je veľmi výrazná, preto sa pridáva na oživenie chuti k iným druhom listového šalátu, kombinovať sa dá i s ovocím. Dá sa tiež restovať a podávať ako príloha k červeným mäsám.
Lollo rosso a lollo Biondo.
Je príbuzný čakanky, ale nemá horkastú chuť, pre ktorú je čakanka povestná. Najčastejšie sa je ako klasický šalát so zálievkou, využíva sa aj ako dekorácia. Biela varianta je chuťovo jemnejšia, červená má ľahko horkastú chuť. Že je tento šalát naozaj čerstvý sa pozná podľa toho, že nalomený list zreteľne chrúme.
Ľadový šalát. Ďalšia častá položka na jarnom nákupnom zozname, okrem iného aj vďaka jeho dlhej trvanlivosti, pre ktorú ho obchodníci milujú. Chrupnutie, ktoré cítite pri zhryze, nemá s názvom tohto krehkého šalátu veľa spoločného. Bol pomenovaný predovšetkým podľa svojho vzhľadu - pripomínal svojim pestovateľom listy klasického hlávkového šalátu, ktorý prešiel mrazom. Či je čerstvý, sa pozná podľa farby stopky - ak sa začína farbiť do hneda, šalát už je za zenitom. Je krehkejší a šťavnatejší ako klasický hlávkový šalát, výborne podporí ďalšie chute v miešaných šalátoch.
Rímsky šalát. Listy rôznej farby (od zelenej po červenú) majú v porovnaní s inými šalátmi trochu nevýraznú chuť, preto sa často kombinujú s výraznými bylinkami a ostrejšou zálievkou. Rímsky šalát sa dá dobre dusiť alebo piecť, a tiež použiť ako prísada do polievok. Na rozdiel od iných šalátových listov zostane čerstvý rímsky šalát aj pri tejto úprave relatívne pevný.
Dubáčik. Veľmi chutný a krehký šalát, s typickou jemnou chuťou vlašských orechov, vďaka ktorej sa dobre kombinuje nielen s ďalšími druhmi šalátových rastlín, ale aj s tvrdými syrmi. Na záhradke oceníte jeho neustále dorastajúce listy, vďaka ktorým sa dá opakovane žať, je ale veľmi chúlostivý na klimatické a pôdne podmienky.
Biela čakanka. Čakankové puky určené predovšetkým do šalátov sa pestujú podobne ako špargľa - zasadia sa predpestované korene a zberajú sa "puky", ktoré na nich vyrastú. Bielu farbu a zároveň krehkosť listov dosahujú pestovatelia vďaka tomu, že čakanku nechajú rásť v tme, čím zabránia tvorbe zeleného farbiva v listoch. Potom ju z toho istého dôvodu zabalia do tmavého papiera. Rada pre nákup: čím svetlejšia farba, tým menej horkú chuť bude čakanka mať. Pozor tiež na hlúb - keď sa varí spoločne s listami, čakanka zhorkne. Takže preč s ním. Čerstvo je čakanka výborná do šalátov s klasickou zálievkou z oleja a octu, hodia sa k nej aj jablká alebo vajcia.
Červená čakanka (radicchio rosso, Treviso). Pevné hlavičky červených druhov čakanky majú výrazne horkastú chuť. Používajú sa predovšetkým pre oživenie miešaných šalátov. Najviac horkosti je skrytej v stopke, oplatí sa preto čakanku zdola zrezať. Ďalším tipom, ako zbaviť listy čakanky nadmernej horkosti, je ponoriť ju na pár sekúnd do teplej vody.
Listová čakanka (čakanka, endívia).
Poznali ho už starovekí Egypťania a patril tiež k horkým bylinám používaných pri oslavách Paschy - židovských veľkonočných sviatkov. Trochu sa podobá listovému šalátu, ale jeho listy sú tvrdšie a horké. Môžu mať rôzny tvar i farbu, druhov je hneď niekoľko. Ideálne je servírovať ju mladú a čerstvú, dá sa ale tiež variť alebo dusiť.
Locika. Ide o chutnú, jemnú listovú zeleninu. Do šalátov sa dajú používať jej zelené až červenkasté alebo červené listy.
Snímky: shutterstock, wikimedia