Švajčiarska luxusné čokoláda a syry už dávno predstavujú gastronomická klišé. Ale čo by ste povedali na alpský kaviár? Pozrite sa, ako sa lahôdka zo sibírskych jeseterov vyrába na farme uprostred Švajčiarska.
„Caviar Meister“ alebo kaviárový majster Tobias Felix kontroluje kaviár v laboratóriách jeseterej farmy Tropenhaus vo Frutigene na Bernskej vysočine. |
Takto si žijú sibírske jesetery na rybej farme vo Frutigene. Farma Tropenhaus (Skleník) ich chová 35 tisíc, čo zodpovedá produkcii 300 kg kaviáru „Oona“. „Oona“ v kelština znamená „výnimočný“, čo je pre prvý švajčiarsky kaviár, za ktorý zaplatíte až 1 400 dolárov za štvrť kila, celkom priliehavé. |
Pohľad na farmu v srdci Bernskej vysočiny. |
Rybár David Maerkl odchytáva samicu sibírskeho jesetera. Jesetery sa na farme chovajú v horskej vode, ktorá prúdi zo severného konca Lötschbergského úpätného tunela pri teplote 20 °C. |
Kaviárový majster sa chystá otvoriť brucho jeseterej samice, aby sa dostal k ikrám. |
Kaviár je potrebné dôkladne očistiť. |
Obyvatelia okolia Kaspického mora a povodia Volgy pôvodne považovali kaviár za základné jedlo chudobných ľudí, najmä rybárov. Exkluzívnym tovarom sa stal vďaka svojej rýchlej kazivosti - bez citlivého skladovanie nebolo možné ho prevážať, teda ani predať a kúpiť. Práve toho sa chytili cári a aristokrati a kaviár sa rýchlo stal nevyhnutnou súčasťou menu večierkov ruskej smotánky. |
Kontrola počas výrobného procesu - kaviár sa ľahko dosoľuje tradičnou technikou malossol, inak sa nepridávajú žiadne konzervanty. |
O tom či slovo kaviár pochádza z perzského „khag-viar“ (malé čierne rybie vajcia) alebo „kahv-jar“ (lahodná torta), nevieme. Avšak čierna lahôdka zodpovedá oboma pomenovaniam. |
Balenie kaviáru zo Švajčiarska vám predajú ukryté v ručne vyrobenej sklenenej kocke. |
V Tropenhause (skleníky) sa okrem kaviáru a jeseterieho mäsa pestuje aj exotické ovocie. Na všetko sa využíva geotermálna energia z ohriatej vody prúdiacej z Lötschbergského úpätného tunela. |
Zdroj: ihned.cz