„Vegetariánstvo je pre mňa spojené s úctou k živým tvorom a k prírodným zdrojom planéty. Som rád, že som si vybral život bez mäsa, teraz už viem, že cesta k zdravému telu a duchu nemusí viesť cez utrpenie iných, cítim sa takto v živote spokojnejší a vyrovnanejší,“ vysvetľuje dôvod toho, prečo sa stal pred šiestimi rokmi vegetariánom, 28-ročný šéfkuchár bratislavskej reštaurácie Veg life Matúš Serafin.
Misia v reštaurácii
Po škole sa zamestnal v reštaurácii, kde sa varili iba vegetariánske a vegánske jedlá. Predtým sa o tento druh stravy veľmi nezaujímal, ale príprava vege jedál ho začala veľmi baviť. „Keďže som sa pomerne rýchlo naučil variť bez mäsa, nebol pre mňa problém prejsť na vegetariánstvo na 100 percent. Popri nových chutiach a surovinách, s ktorými som sa postupne zoznamoval, som sa začal prirodzene zaujímať aj o ekologické, etické a zdravotné aspekty tohto typu stravovania. Začal som si študovať podrobnejšie zloženie, pôvod stravy a na základe dostupných poznatkov som sa prirodzene rozhodol prestať jesť mäso,“ dodal s tým, že asi do roka ho zo svojho jedálnička úplne vynechal.
Aktuálne pracuje už dva a pol roka vo vegetariánskej reštaurácii Veg life, čo do jeho stravovania zapadá perfektne, pretože robí to, v čo verí. „Prácu v reštaurácii beriem tak trochu ako misiu, myslím si, že človeka ľahšie motivujete k bezmäsitej strave dobrým jedlom, ako, bohužiaľ, často pravdivými, ale negatívnymi obrázkami z veľkochovu.“
Viac o vegetariánstve a vegánstve nájdete TU.
Rozmanitosť aj bez mäsa
Svoj dnešný jedálniček si dnes pochvaľuje, je podľa neho bohatý na čerstvú, varenú zeleninu, strukoviny, orechy, semená, kvalitné rastlinné oleje, celozrnné výrobky, ovocie, med. „Ako vegetarián som objavil novú paletu potravín ako pšeno, pohánka, ryža natural, basmati ryža, quinoa, kukuričná polenta, tofu, robi, seitan, tempeh, miso, tamari, umeocot a mnoho ďalších. V stravovaní sa riadim jednoduchou filozofiu – čím menej továrensky spracovaná potravina s dlhým obsahom zloženia, tým lepšie pre mňa. V jednoduchosti je krása a aj chuť,“ s presvedčením dodáva mladý kuchár. Pri príprave jedál má podľa svojich slov inšpirácie dosť. „V dnešnej dobe existuje nespočetne veľa food blogov, youtube kanálov, skupín na sociálnych sieťach či internetových stránok s vegetariánskymi a vegánskymi receptami. Taktiež v kníhkupectvách je pomerne slušná zásoba kuchárskych kníh zameraných na zdravú stravu. Doma však rád varím najčastejšie spôsobom ,čo špajza dala’.“
Ak vďaka tejto rozmanitosti mu nič nechýba. „Skôr mi však ako občanovi chýba podpora štátu v oblasti zdravého stravovania. Na Slovensku, bohužiaľ, politici nemajú veľký záujem o zdravie svojich občanov. Ideme presne proti poznatkom o zdravom stravovaní vo svete. Existujú predsa nespočetné množstvá vedeckých štúdií o nadmernej konzumácii mäsa v priamej súvislosti s civilizačnými ochoreniami a napriek tomu na Slovensku zavedieme nižšiu DPH pre mäsové výrobky! Myslím si, že to bude pre štát a občanov v konečnom dôsledku znamenať väčšie výdavky na zdravotníctvo a environmentálne dosahy živočíšnej výroby,“ vysvetľuje priamo.
Toto jem: Tekvicový kibbeh s vlašskými orechmi
Potrebujete:
2 hrnčeky bulguru
1 hrnček vlašských orechov
3 cibule, sušený cesnak
1 maslovú tekvicu, prípadne hokaido
škoricu, badián, soľ
štvorfarebné korenie
Ako na to: Bulgur osolíme a zalejeme vriacou vodou v pomere 1:2. Necháme dôjsť pod pokrievkou. Zatiaľ si nakrájame tekvicu (buď maslovú alebo hokaido) na menšie kúsky, osolíme ju, posypeme cesnakom a dáme upiecť na plechu s papierom na pečenie na 35 minút pri teplote 200 stupňov, aby zmäkla. Potom ju rozmixujeme na pyré. Cibuľu nakrájame a orestujeme na troche oleja, pridáme vlašské orechy a ešte chvíľu opekáme, aby sa orechy opiekli, čo zvýrazní ich chuť. K orechom a cibuli pridáme škoricu a badián a zmes vmiešame spolu s tekvicou a korením do pripraveného bulguru. Zmes vylejeme na vymastený plech a pečieme 20 minút pri teplote 200 stupňov. Podávať môžeme s trochou bieleho jogurtu.