Rodinné vinárstvo krachovalo. Postavil som ho na nohy

Barón Francesco Ricasoli je potomkom starého šľachtického rodu. Vinárstvo, ktoré riadi, časopis Forbes radí medzi štyri najstaršie rodinné podniky na svete - jeho rodina na hrade Brolio pestovala víno už v roku 1141. Že tradícia pokračuje, je ale len jeho zásluha. Pred dvadsiatimi rokmi žil v New Yorku a živil sa ako fotograf a nič nenasvedčovalo tomu, že niekedy naviaže na dielo svojho predka, ktorý ako prvý definoval víno dodnes zvané chianti. Rodina totiž svoje vinice predala.

Pod správou nadnárodnej spoločnosti schátralo. "Nemohol som sa pozerať ako je ničené všetko, čo moji predkovia celé generácie budovali," hovorí o dobe, kedy sa rozhodol zdevastované vinárstvo kúpiť. Zadĺžil sa, pustil sa do podnikania v odbore, o ktorom dovtedy nič nevedel. A uspel. Dnes jeho chianti patrí k najoceňovanejším a múzeum chianti na hrade Brolio, kde jeho rodina po stáročia sídli, navštívi ročne 400-tisíc turistov.





Než ste sa začali starať o rodinné vinice, žili ste v New Yorku a živili ste sa ako fotograf. Mali ste s vedením vinárstva nejaké skúsenosti?
Vôbec žiadne. Rodina predala vinice v 70. rokoch nadnárodnej spoločnosti, a tá potom zámok a vinice spravovala ďalších dvadsať rokov. Nie moc dobre, spoločnosť sa dostala do dlhov a majetok bol v dezolátnom stave. Tým sa ale otvorila cesta ho znovu získať. V roku 1993 som mohol vinárstvo kúpiť práve vďaka tomu, že v tom čase nemalo prakticky žiadnu hodnotu. Aby to mohlo vyjsť a ja som mohol splácať úvery, musela byť spoločnosť prakticky okamžite rentabilná.

Vám sa rodinný majetok udržať podarilo...
Bolo to vďaka súhre náhod, ekonomickej situácii, troche šťastia. A samozrejme množstvu úsilia. V tej dobe sa o spoločnosti Ricasoli v Taliansku hovorilo ako o najväčšom ekonomickom zázraku doby.

V tom ste nadviazali na stáročnú históriu rodiny, ktorej sa podarilo v nepokojnej oblasti severného Talianska udržať hrad a pozemky po celé stáročia, už od stredoveku ...
Nebolo vždy ľahké majetok udržať z generácie na generáciu, podarilo sa to vďaka tomu, že rodina bola na strane víťazov, teda Florencie a Mediciovcov. Keď v sporoch so susednou Sienou víťazila Florencia, víťazili aj moji predkovia. Pestovanie vína bolo už vtedy logické. Má v tejto oblasti dlhú tradíciu a pre iné poľnohospodárske plodiny je tu pôda pomerne chudobná.

Prečo teda po generáciách a storočiach, kedy vaša rodina pozemky držala, bol rodinný majetok predaný?
Za to môžu zmeny, ktoré nastali po poslednej vojne. Rodina sa na ne nedokázala adaptovať a tým z rôznych dôvodov vznikli obrovské dlhy, ktoré bolo treba splácať. Preto sa rozhodli na začiatku 70. rokov pre predaj majetku.

Vy sám ste teda k hradu a vinárstvu nemali osobný vzťah?
Naopak. Ja som sa na hrade narodil, mám k nemu veľmi silné väzby. Preto ma tiež tak trápilo, keď som videl, v akom tragickom stave je. Nechcel som, aby bolo zničené, čo moja rodina celé stáročia budovala. A to sa podarilo, po dvadsiatich rokoch od obnovenia vinárstva sú hrad aj vinice vo výbornom stave a dobiehajú posledné splátky úverov za obrovské investície, ktoré bolo potrebné urobiť.

O aké skúsenosti ste sa mohli oprieť, keď ste začínali? A čím sa cítite byť viac dnes - obchodníkom alebo vinárom?
Keď som firmu kupoval, moje skúsenosti s obchodovaním i s pestovaním vína boli v podstate na nule. Keby som mal dnes svoju úlohu k niečomu prirovnať, bola by to profesia dirigenta, ktorý drží pohromade tím schopných ľudí. Mojou zodpovednosťou v tomto tíme je myslieť na budúcnosť. Ale o trochu viac sa predsa len cítim byť viazaný k vinárstvu.

Čo pre vás v začiatkoch bolo úplne najťažšie?
Spať. Bolo to veľmi ťažké obdobie, nedokázal som spať zo strachu, že neuspejem.

Kedy ste sa prestal báť?
V momente, keď som cítil, že moja spoločnosť už má pevnú pôdu pod nohami. To bolo približne po troch rokoch od chvíle, kedy som vinárstvo kúpil.

Aká bude budúcnosť vinohradníctva Ricasoli?
Samozrejme krásna (smiech). Spoločnosť ešte nedosiahla vrchol, je tu veľký priestor pre ďalší rozvoj. Preto tiež toľko investujeme do výskumu alebo do mapovania územia. Aktuálne talianska vláda zaraďuje do katalógu povolených odrôd viniča päť druhov Sangiovese. Ktorýkoľvek vinár si bude môcť požiadať o odrody Sangiovese Ricasoli.

Jeden z Vašich predkov vytvoril prvú definíciu chianti. Čím sa víno, ktoré vy dnes vyrábate, tomu jeho podobá a čím sa naopak líši?
Čo ich spája? Územie, kde sa réva pestuje. Jeho charakteristika. Na výskume terroir veľmi intenzívne pracujeme. Teraz práve končí štúdia v spolupráci s národným vinárskych inštitútom, ktorá ho má zmapovať. Takéto štúdie napomáhajú našim enológom v skúmaní vína a posúvajú naše poznanie ďalej. Úroveň poznania tiež naše víno od toho, ktoré vyrábal prapradedo, odlišuje. Používame samozrejme najmodernejšie technológie, ale predovšetkým vinifikujeme oblasti separátne, tak aby sme dokázali vyzdvihnúť charakteristiky typické pre konkrétny vinohrad. Víno, ktoré tak vzniká, sa nedá zameniť s vínom z Chille alebo z Argentíny. Nanovo sme podľa toho princípu vysadili 230 hektárov viníc, to bola obrovská investícia, ale je to investícia do budúcnosti.

ihned.cz