Je lacnejšie, pritom sladšie ako cukor. V USA oslavuje úspech už roky - ako sladidlo v limonádach, sušienkach, ale aj v jogurtoch, džúsoch či údeninách. To sú niektoré z dôvodov, prečo sa stále vo väčšej miere používa aj u nás. Reč je o glukózo-fruktózovom sirupe, ktorý má u výživových poradcov povesť kontroverznej prísady.
Glukózo-fruktózový sirup sa od júna pridáva aj do Coca-Coly, nahradil repný cukor. Zdanlivo malá zmena môže mať podľa niektorých expertov na spotrebiteľa prekvapivo silný dopad. „Veľa ľudí sa ma pýta, či je glukózo-fruktózový sirup naozaj taký zlý. Moja odpoveď znie: „Áno," napísal americký lekár Mark Hyman pre magazín The Huffington Post. Zástanca alternatívnej liečby a dlhoročný poradca manželov Clintonovcov je ostatne známy tým, že kritizuje potravinárske firmy za to, čo robia s pridanými sladidlami.
„Trendy" náhrada
Glukózo-fruktózový sirup, ktorý sa zvyčajne vyrába z kukuričného alebo pšeničného škrobu, je typický príklad takéhoto prístupu. Medzi výrobcami sladkých limonád je v poslednej dobe veľmi obľúbený, „je totiž lacnejší a sladší než bežný cukor - sacharóza," opisuje nutričná špecialistka Margit Slimáková. „Okrem nízkej ceny rozhoduje aj to, že sa výrobcovia snažia spotrebiteľov presvedčiť, že im dávajú zdravší produkt," uviedol pre server iDNES.cz agrárny analytik Petr Havel. „O tom, či je horší cukor, alebo glukózo-fruktózový sirup, sa stále vedú vášnivé diskusie," hovorí Slimáková. Jasným negatívom glukózo-fruktozového sirupu je podľa nej ľahšia konzumácia - má totiž tekutú formu - a tiež vysoká koncentrácia fruktózy. Tá sa pri výrobe oddelí od glukózy, s ktorou prirodzene tvorí jeden celok. Fruktóza sa metabolizuje v pečeni, je to jej špecifikum, pretože nepotrebuje inzulín, ktorý by ju prevádzal do buniek a získava energiu, ako je to pri glukóze. A pri nadmernom množstve fruktózy sa v pečeni namiesto rozloženia na energiu ľahko ukladá v podobe tukov.
Nadmerný príjem sladidla potom môže spôsobiť stukovatenie pečene - porucha, ktorou podľa Marka Hymana trpí deväťdesiat miliónov Američanov. „Následkom potom môže byť obezita, ale aj cukrovka 2. typu, Alzheimerova choroba alebo srdcovo cievne choroby," dodáva Margit Slimáková.
Lekárka Marie Kunešová z Endokrinologického ústavu je v hodnotení opatrnejšia. Glukózo-fruktózový sirup, sa podľa nej v potravinárskom priemysle používa vo veľkej miere. „Záleží ale na zastúpení fruktózy. O účinkoch vysokej konzumácie fruktózy sa medzi výživovými odborníkmi v poslednej dobe veľmi diskutuje," potvrdila pre iDNES.cz. Celkom iný názor má Pavel Suchánek - odborník na zdravú výživu, ktroý upozorňuje, že "zdravé" sladidlo neexistuje, vždy podľa neho ide o príjem energie. „Na druhej strane nie je žiadna štúdia, ktorá by ukazovala na to, že práve sirup vedie k vyššiemu riziku obezity. Dokonca sa čoraz viac presadzuje názor, že za obezitu môže skôr nadbytok škrobu všeobecne. Je spojený s obrovským poklesom fyzickej aktivity."
Ako je to s ortuťou?
Margit Slimáková upozorňuje aj na ďalšie riziko glukózo-fruktozového sirupu, zahraničné štúdie totiž našli v potravinách, ktoré ho obsahujú, stopy ortuti. „Ide síce o stopové množstvo," píše Hyman, „lenže priemerný americký občan skonzumuje viac ako dvadsať čajových lyžičiek sirupu denne, priemerný tínedžer dokonca 34 lyžičiek. Časom sa kov môže v tele nahromadiť a spôsobiť ďalšie zdravotné problémy. Ide o kov vysoko toxický," upozorňuje Margit Slimáková. „Už v malom množstve môže ohroziť mozog, srdce, obličky, pľúca a tiež našu imunitu. Najcitlivejšie sú deti, u ktorých má negatívny vplyv na vývoj mozgu a nervového systému." Ani tu však Pavel Suchánek nesúhlasí, žiadne seriózne výskumy, ktoré by prítomnosť ortuti preukázali, podľa neho známe nie sú.
StoryEditor