Už niekoľko rokov sa podľa rôznych médií reštaurácia UFO v Bratislave umiestňuje na popredných miestach rebríčka najlepších reštaurácií na Slovensku. Cez internetový rezervačný systém sme si chceli objednať stôl pre päť osôb. Dostali sme však informáciu, že všetky miesta sú rezervované. To nás však neodradilo, a preto sme sa pokúsili o telefonickú rezerváciu.
Bez problémov sme požadovaný stôl dostali. Zaujímavé bolo, že po celý večer bola reštaurácia obsadená len z tretiny.
V reštaurácii nás privítali a uviedli k sparťansky prestretému stolu. Usadili nás do studených, plastových a nepohodlných stoličiek. Dámy dostali stoličky na odloženie kabeliek.
Problémy nastali pri čítaní jedálneho lístka, ktorého obsah spolovice spočíval z cudzích slov a ktorý sa bez baterky v tmavej reštaurácii nedal rozlúštiť. Rovnako to vyzeralo s objednanými pokrmami, pretože vkusne naaranžované jedlá neboli na tanieri skoro vidieť. Škoda!
Ako pozdrav z kuchyne prišla miniatúrna mouse zo zeleného syra vo veľkosti päťcentovej mince s gumovým chlebom.
V rámci predjedla sme si objednali: 1. Kolienko z prasiatka želírované v silnom vývare s pažítkovou penou – huspeninka bola slabo ochutená, ozdobená kopčekom šľahačky bez pažítky.
2. Sandwich z mušlí svätého Jakuba – výborné predjedlo bez chyby.
3. US prime beef sukiyaki, grilované tofu, enoki a sójová omáčka – plátky krehkého šťavnatého mäsa sa rozplynuli na jazyku.
4. Foie gras višne s viaczrnným domácim sladkým chlebom – foie gras a višne veľmi dobrej kvality, bohužiaľ, „domáci chlieb“ bol suchý, staršieho vydania. Klasická čerstvá brioche by chutila oveľa lepšie.
5. Rajčinovo-kokosovú polievku s bielou hubou a krekermi. Zaujímavá exoticky orientálne ochutená polievka bola, bohužiaľ, málo teplá.
6. Jeseter, grilované zemiakové tortičky so smotanovým pórom – to bolo najlepšie jedlo večera. Voňavú šťavňatú rybu sprevádzali jemný smotanový pór a chrumkavá zemiaková tortička. Bravó!
Aj pri hlavnom jedle sme stavili na rôznorodosť. Ako prvú sme skúšali balotínku z králičieho chrbta, plnenú mrkvou, pošírovaný kel a smrčok. Jedlo bolo kompletne studené, plnka v balotínke piesková a zrazená, plnená mrkva tvrdá. Smrčok s pieskom, omáčka rovnaká ako pri ostatných troch jedlách.
Druhou voľbou bol teľací chrbát, konfitovaný mliečny brzlík a tobinambur. Mliečny brzlík je z teliatka, ktoré ešte pilo mlieko svojej matky. Tento vyzeral ako králičie bobky, tvrdý a suchý, teliatko muselo vážiť najmenej 200 kg.
Ako tretie sme si objednali domáce zemiakové pirohy plnené konfitovaným kačacím stehnom. Poznámka „domáce“ im nepridala na kvalite. Boli tuhé so suchou plnkou, najlepšie chutili tri kúsky pečenej husacej pečienky, ktoré k nim boli priložené.
Ďalším jedlom boli grilované kačacie prsia a zeleninová jarná rolka. Do ružova upečené prsia nemali chybu, jarnú rolku by sme dostali lepšiu vo vietnamskom stánku. Nebola ani teplá, nieto chrumkavá.
Posledným vybraným hlavným chodom bol hovädzí filet, zemiakovo-parmezánová hruška a sezamovo-zázvorové čatní. V jednoduchosti je krása. Prečo toľko ..vo-..vo? Filetsteak bol priemernej kvality.
Neobišli sme, samozrejme, ani dezerty. Začali sme tvarohovo-kôprovou tortičkou s marhuľovou penou. Tortička s ľahkým nádychom kôpru chutila k marhuľovej pene bez chyby.
Ďalšie boli ananásové ravioli plnené ricottou a malinovým sorbetom. Osviežujúci pekný dezert, ktorý potešil. Siahli sme aj po výbere syrov, ktorý pozostával z troch druhov. Gorgonzola bola veľmi dobre vyzretá, lacný camembert a kúsok tvrdého syra.
K jedlu nám chutila fľaša Privat Reserva od Bodega Norton Argentina. Pri niektorých vínach sme nerozumeli nezmyselne vysokým cenám.
Za večeru sme zaplatili 550 eur. Na záver sa natíska otázka: ako je možné, že sa UFO dostalo do čela slovenských reštaurácií? Na to by sa tu muselo toho ešte veľa zmeniť!