Keď 19. januára 2006 obletela Slovensko správa o havárii vojakov vracajúcich sa z misie v Kosove, krajina bola v šoku. Veď tragédia podobného rozsahu sa u nás nestala už desaťročia. No zdá sa, že roky končiace sa šestkou sú kritické. Pri 10. výročí nešťastia pri obci Hejce prinášame prehľad najhorších leteckých nešťastí u nás.
Smrť kúsok od hraníc
Keď 19. januára 2006 odštartovali z letiska v kosovskej Prištine dve vojenské lietadlá so slovenskými príslušníkmi mierových síl KFOR, vyzeralo to len na rutinný návrat. Jeden zo strojov a v ňom 42 ľudí však svoju cestu definitívne skončili len tri kilometre od slovenských hraníc. Pri približovaní sa a pristávacom manévri totiž Antonov An-24 narazil do zalesneného kopca medzi obcami Hejce a Telkibánya v Maďarsku. Napriek záchrannej misii mohli zdravotníci už len rátať obete – 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec ministerstva obrany. Ako zázrakom prežil jediný – nadporučík Martin Farkaš, ktorý odvtedy nechýba na žiadnej pietnej spomienke na kolegov. Hoci sa špekulovalo o tom, že pod nehodu sa podpísal aj úctyhodný vek lietadla (rok výroby 1969), podľa vyšetrovacej komisie pochybila aj posádka. Nesprávne nastavený výškomer a zlý odhad vizuálneho priblíženia ku košickému letisku spôsobili najhoršiu leteckú katastrofu v samostatných dejinách Slovenska.
Lietadlo pod hladinou
Bola to scéna ako z akčného filmu – 28. júla 1976 sa bratislavské Zlaté piesky zobúdzali do letného rána. Obľúbená vodná nádrž sa však čoskoro premenila na vodný hrob. Pred očami vydesených rekreantov sa do jazera zrútilo lietadlo. Iliušin Il-18 viezol 79 ľudí vrátane šesťčlennej posádky. Nedobrovoľné stretnutie s vodnou hladinou prežili len traja. Štandardný let z Prahy do Bratislavy skomplikovalo zlé priblíženie. Prudké klesanie vyradilo motor číslo 3, nasledovalo niekoľko chybných rozhodnutí posádky a stroj „pikoval“ do jazera. Hoci pomôcť sa snažili hneď po nehode aj okolostojaci laici, aj záchranári, let ČSA 001 sa stal jedným z najtragickejších v Československu.
Tragédia na Sakrakopci
Smutným titulom najsmrtonosnejších leteckých katastrof na našom území je ovenčený let bulharskej spoločnosti TABSO na linke Sofia – Budapešť – Praha. Lietadlo Iliušin Il-18V s imatrikulačnou značkou LZ-BEN pristálo kvôli zlému počasiu nad českou metropolou 24. novembra 1966 najprv v Bratislave. Keď sa počasie umúdrilo, jeden z najskúsenejších bulharských kapitánov opäť vzlietol. Krátko po štarte mal zabočiť vpravo a kontaktovať bratislavského približovacieho dispečera na určenej frekvencii. To sa mu však nepodarilo a stroj v plnej rýchlosti narazil do Sakrakopca v Malých Karpatoch. Obľúbené miesto bratislavských výletov sa v okamihu zmenilo na ohnivé inferno. 74 cestujúcich a 8 členov posádky nemalo najmenšiu šancu. Medzi najmä zahraničnými obeťami bolo aj päť občanov Československa. O presnej príčine a vinníkovi sa československá a bulharská strana dlho dohadovali, jednoznačne však určení neboli.
Záhadná nehoda vojakov
O tragédii, ktorá sa odohrala 3. júla 1956, Slováci desaťročia nevedeli. Bývalý režim totiž informácie starostlivo a tajil a o internete či sociálnych sieťach sme ani nechyrovali. Pritom jej bilancia – 21 dôstojníkov československej armády – rozhodne nebola zanedbateľná. Vojenské lietadlo americkej výroby D-47 so šiestimi členmi posádky a s náčelníkom kádrovej služby 22. výsadkovej brigády Bohumilom Bullom sa poobede vydalo z pražského letiska Kbely do Prešova. Približne o dve hodiny nato sa posádka ozvala naposledy. Na poli pri obci Lom nad Rimavicou sa lietadlo počas búrky strmhlav zrútilo a zaborilo sa do zeme. Pravdepodobne kvôli odtrhnutému výškovému krídlu. Krátko po havárii polícia miesto nešťastia ohradila, v dobovej tlači sa o ňom nikto ani len vetou nezmienil. V obci na pamiatku tragédie pred piatimi rokmi odhalili pamätník.
Parašutisti, čo nestihli vyskočiť
Zatiaľ poslednou nehodou lietadiel s dosť tragickou bilanciou bola zrážka dvoch strojov v auguste minulého roka pri Červenom Kameni. Jedno sa zrútilo do ťažko prístupnej oblasti sedla Chotuč a druhé asi dva kilometre od obce Červený Kameň. Lietadlá typu L-410 viezli parašutistov, z ktorých, našťastie, väčšina (teda tridsaťjeden ľudí) stihla zo strojov vyskočiť. Neprežili traja ich kolegovia, dvaja piloti a dvaja technici.
Osudný drôt v Slovenskom raji
Žiaľ, smrť sa nevyhýba ani mužom, ktorí vo vrtuľníkoch zachraňujú turistov či ťažké zdravotné stavy. Najtragickejšiu bilanciu priniesla nehoda zo 17. júla 2015 v oblasti Prielomu Hornádu v Slovenskom raji. Stroj zo strediska Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE v Poprade letel na pomoc malému chlapcovi z Nemecka, ktorý utrpel ťažký úraz. Pri pristávacom manévri zachytil vrtuľou previsnuté elektrické vedenie a zrútil sa do rieky. Zahynula celá štvorčlenná posádka. Ďalšie nehody helikoptér prinášame v bodoch.
– 25. júna 1979 havaroval počas záchrannej akcie v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách vrtuľník Mil Mi-8. Po výbuchu paliva zomrelo 7 ľudí.
– 1. januára 1998 v Bratislave v priestore Nad Sitinou havaroval záchranársky vrtuľník, ktorý prepravoval dieťa v inkubátore z Dolného Kubína do nemocnice na Kramároch. Zomrela trojčlenná posádka aj dieťa.
– Počas letu 2. januára 2006 narazil za zhoršených poveternostných podmienok stroj Agusta do stromov v blízkosti Dérerovho mlyna v Janovej Lehote. V troskách vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby zahynul pilot, lekár a záchranár.