Muž oceľových nervov. A tiež zlozvyku, ktorý mu tolerovali až do posledných chvíľ života. A suverénne najpopulárnejší kancelár (nielen) západného Nemecka. Zajtra by nedávno zosnulý Helmut Schmidt oslávil 87.narodeniny.
V kalendári svieti 5. september 1977 a riaditeľ Zväzu nemeckých zamestnávateľov Hanns Martin Schleyer sa vezie z práce domov. Jeho auto so šoférom sprevádza policajné s trojčlennou ochrankou. V posledných týždňoch totiž násilnosti voči politickým a podnikateľským prominentom kulminujú. Na ulici Vincenz-Statz v Kolíne nad Rýnom však do Schleyerovho auta nacúva vozidlo. Nasleduje intenzívna streľba – jej výsledkom sú traja mŕtvi policajti a šofér. Nezraneného Schleyera štvorčlenné ozbrojené komando teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF) vytiahne z auta a odvezie na neznáme miesto.
Krátko na to v kancelárii spolkového kancelára Helmuta Schmidta zazvoní telefón. Informácia je stručná a desivá. Únoscovia chcú, aby vláda prepustila jedenásť členov RAF, ktorí si medzičasom užívali kvality nemeckého väzenského systému. Inak vraj Schleyera zabijú. Odpoveď vtedajšieho najmocnejšieho muža západného Nemecka (presnejšie Nemeckej spolkovej republiky) je rovnako stručná. A pre uneseného priemyselníka aj rovnako desivá: „S teroristami nevyjednávame.“
Nový HN magazín je každý piatok vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
S teroristami nevyjednávame
Píše sa 13. október 1977 a vláda stále nereaguje na požiadavky RAF. Z letiska v Palma de Mallorca sa práve odpútalo lietadlo Landshut spoločnosti Lufthansa a zamierilo na kurz Frankfurt nad Mohanom. Tam však nedoletí, pretože už onedlho mení smer na cyperskú Larnaku a ešte predtým do Ríma, kde musí natankovať. Dôvodom je štvorica na palube a ich príručná batožina – dve pištole, štyri ručné granáty a pol kila plastickej trhaviny. Stúpenci Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny (PFLP) žiadajú to, čo ich „kamaráti“ z RAF – prepustenie väznených teroristov. A vyhrážajú sa, že okrem Hannsa Schleyera pošlú na druhý svet aj 91 ľudí na palube lietadla. Nemecký kancelár Helmut Schmidt je opäť neoblomný – nebudeme vyjednávať. A prostredníctvom svojho ministra obrany nariadi ozbrojený zásah. Dráma vrcholí v somálskom Mogadiše, kde lietadlo medzičasom pristálo. Výsledkom sú traja mŕtvi únoscovia a cestujúci takmer bez zranení. „Keby niekto z pasažierov zomrel, odstúpil by som,“ priznáva.
O päť dní neskôr nájdu v opustenom vraku zeleného Audi na ceste do francúzskeho Mullhouse zastreleného Schleyera. Na smútočnom obrade sedí Helmut Schmidt vedľa vdovy.
Pôvodne aj vodka s Brežnevom
No jeho zdanlivo ľadový pokoj a rozvaha sa prejavili už skôr ako počas takzvanej nemeckej jesene 1977, keď vrcholil tlak teroristov. Ako muž činu sa prejavil už pred pätnástimi rokmi ešte ako krajinský minister vnútra. Jeho rodný Hamburg sa ocitol pod vodou. Helmut Schmidt bez váhania nasadil vojakov (hoci to podľa vtedajších zákonov nebolo dovolené) a energicky organizoval záchranné práce. Ale aj vtedy, keď na rozhodnutie vtedajšieho vodcu Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva zaviesť do výzbroje rakety stredného doletu SS-20 reagoval kontroverzne vnímanou podporou rozmiestnenia amerických Pershingov v Európe. A to napriek tomu, že pri návšteve Brežneva spolu pili vodku z pohára na vodu v Schmidtovom dome, kam ho na návštevu pozvali s manželkou Loki. I keď nemecký kancelár vraj držal krok iba pri prvých dvoch pohároch.
Žena menom Loki
Apropo, Hannelore Schmidtová (ktorej azda nikto nepovedal inak ako Loki). Helmut s ňou prežil dlhých šesťdesiatosem rokov manželstva. I keď tiež nie celkom bez zaváhania. To prišlo zo Schmidtovej strany. Po odhalení aféry koncom šesťdesiatych rokov mu vraj ponúkla pokojný rozvod. On však nesúhlasil. A jej stratu pred piatimi rokmi ťažko niesol. Obaja však napriek všetkému patrili k neobyčajne populárnym osobnostiam. Mimochodom, Loki kvôli politickej kariére svojho manžela odsunula do úzadia vlastnú. Po úspešnej biologičke je dokonca pomenovaných niekoľko exotických rastlín. Desaťročia však stála pevne po boku jedného z najpopulárnejších nemeckých kancelárov (a podľa televíznej ankety aj „najviac cool chlapíka“ krajiny).
Recesiu nakoniec neustál
Kariéra samotného Helmuta Schmidta začala rok po skončení druhej svetovej vojny, keď vstúpil do sociálnodemokratickej strany (SPD). Popularitu mu zabezpečil už spomínaný rázny zákrok pri povodniach v roku 1962. Schmidt stál na čele SPD v nemeckom parlamente v rokoch 1967 až 1969, aby si následne vyskúšal postupne pozíciu ministra obrany, hospodárstva a financií. Zlom nastal v roku 1974. Dovtedajšiemu kancelárovi Willymu Brandtovi zlomila krk špionážna aféra jeho osobného asistenta Güntera Guillaumeho (a tiež jeho osobná s mladou ženou). Pre Schmidta tak začalo osem rokov na čele Nemecka, počas ktorých sa okrem útokov teroristov musel potýkať s rozdelenou Európou aj domácou recesiou. No bol to práve on, kto spolu s francúzskym prezidentom Valérym Giscardom d'Estaing predstavili víziu ekonomického zjednotenia kontinentu v podobe Európskeho menového systému. Napriek tomu, že sám kedysi vyhlásil: „Ten, kto má víziu, mal by navštíviť lekára.“
V roku 1982 však musel aj odhodlaný politik ustúpiť z pozícií. Predchádzala tomu vládna kríza, ku ktorej významne prispela hospodárska recesia a z nej vyplývajúce nepopulárne opatrenia. Schmidta ako prvého a zatiaľ posledného nemeckého kancelára odvolal parlament a nahradil ho druhým známym Helmutom – Kohlom.
Večné cigarety
Helmut Schmidt sa však ani po odchode z vysokej politiky neutiahol do ústrania. Stal sa spoluvydavateľom a generálnym riaditeľom týždenníka Die Zeit, vydal niekoľko desiatok kníh a pravidelne sa zúčastňoval rôznych televíznych talkšou. Nešetril ani kritikou či sarkazmom vo vlastnej rubrike Na cigaretu s Helmutom Schmidtom. No a cigarety, tie sú samostatnou kapitolou a veľkou vášňou, ktorej sa nedokázal vzdať ani v nemocnici (kam ho dohnala). Neváhal si ich zapáliť kdekoľvek – v televíznom štúdiu či s nedospelou dcérou Susanne pred ich domom v Hamburgu-Landshornne. A najradšej s obľúbenou kávou s niekoľkými kockami cukru a štamperlíkom Baileys. Keď predvlani hrozilo, že Európska únia jeho milované mentolové cigarety zakáže, zásobil sa dvesto kartónmi. „Mali by mi vydržať do stovky,“ vyhlásil vtedy. Či by sa to podarilo, sa však už nedozvieme. V septembri ho s trombózou prijali do nemocnice v Hamburgu. Jeho organizmus zvládol operáciu, no po prepustení do domácej liečby sa jeho stav zhoršil. Zomrel 10. novembra v Hamburgu.
Helmut Schmidt v skratke
(23.12.1918 - 10.11.2015)
Narodil sa v Hamburgu do učiteľskej rodiny. Napriek židovským predkom slúžil počas 2.svetovej vojny ako radový vojak Wehrmachtu. Vyštudovaný ekonóm vstúpil hneď po vojne do politiky ako člen Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD)
1969 - 1972 minister obrany Nemeckej spolkovej republiky
1972 - 1974 minister financií Nemeckej spolkovej republiky
1974 - 1982 nemecký kancelár
Nemeckí kancelári (Západného Nemecka)
Nemecká spolková republika bola svojim spôsobom unikátna, keďže na jej čele sa za štyri desaťročia (do opätovného zjednotenia Nemecka) vystriedalo iba šesť kancelárov.
Konrad Adenauer (1949 - 1962)
„Otec zakladateľ“. Prvý povojnový kancelár zároveň založil a viedol jednu z tradičných strán Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU), z ktorej je aj súčasná kancelárka Angela Merkelová.
Ludwig Erhard (1963 - 1966)
Je považovaný za strojcu „nemeckého hospodárskeho zázraku“, ktorý naštartoval zničenú nemeckú ekonomiku. Z mnohých ním zavedených opatrení čerpá krajina dodnes.
Kurt Georg Kiesinger (1966 - 1969)
Alebo tiež kancelár prvej Veľkej koalície, v ktorej sa mu podarilo k spolupráci primäť dve silné strany - Kresťanskodemokratickú úniu Nemecka (CDU) a Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SPD). Ktorá však nemala dlhé trvanie.
Willy Brandt (1969 - 1974)
„Kancelár emigrant“, ktorý sa počas vojny skrýval pred nacistami v Nórsku. V roku 1971 dostal Nobelovu cenu za mier za zbližovanie vzťahov Západu so Sovietskym zväzom. Jeho kariéru však nakoniec stopla špionážna aféra.
Helmut Schmidt (1974 - 1982)
Najstarší kancelár západného Nemecka, ktorý doplatil na hospodársku recesiu.
Helmut Kohl (1982 - 1998)
Kancelár zjednotiteľ - práve počas jeho vlády došlo k opätovnému zjednoteniu Nemecka. Kohl bol na čele krajiny najdlhšie od čias pruského kancelára Otta von Bismarcka.