Francúzsky komiks zo šesťdesiatych rokov o mladých vesmírnych cestovateľoch majorovi Valerianovi a seržantke Laurelin inšpiroval Luca Bessona už pri natáčaní slávneho Piateho elementu (1997).
Dokonca by vraj bol už vtedy namiesto Piateho elementu rád sfilmoval priamo Valeriana, ale netrúfol si na to kvôli technickým obmedzeniam. Radosť možno mať z oboch: z tej inšpirácie aj z toho, že to Valerian vtedy nevyhral. Pretože zatiaľ čo výrazný Piaty element spoľahlivo zostáva žánrovou klasikou, Valerian a mesto tisícich planét je efektný, ale ľahko zabudnuteľný zážitok, píšu Lidovky.
Perly sa hodia na všetko
Odvahu adaptovať výpravný a ľahko naivný komiks našiel Luc Besson podľa svojich slov až potom, čo v roku 2009 videl Avatara Jamesa Camerona. Na porovnanie s touto snímkou Valerian samozrejme nabáda - nielen svojim vizuálnym spracovaním, ale aj zápletkou. Aj tu ide o ideálny svet ušľachtilých divochov na cudzej planéte, ktorý čelí hanebným plánom chamtivých pozemšťanov. Na rozdiel od Avatara je tu však tento motív rozpracovaný len chabo a slúži predovšetkým ako osnova, do ktorej sú vpletené epizódy z rôznych svetov, kam rámcové dobrodružstvo hrdinov privádza.
Títo ušľachtilí divosi sú obyčajné biele bytosti v bedrových rúškach, ktoré radostne žijú na svetlom zaliatych plážach, obklopené perlami (ktoré im slúžia okrem iného na vykonávanie rannej hygieny). O viac ich svet veľmi prepracovaný nie je, a keby v ňom Luc Besson zotrval ešte o minútu dlhšie, možno by sa jeho obyvatelia začali bezradne rozhliadať a zívať nudou.
Ani samotní hlavní hrdinovia Valerian a Laurelin nie sú nijako prudko zábavní, keď sú len spolu: mladučký pár z 28. storočia sa neustále hašterí kvôli Valerianovým neodbytným ponukám na sobáš, ktoré Laurelin tvrdohlavo odmieta, pretože jej major nepripadá na trvalý vzťah dosť vyspelý. Tento motív síce celkom zodpovedá archaickému názvu snímky, ale pre súčasné publikum bude zrejme dosť odťažitý.
Lucovi Bessonovi však nemožno uprieť, že sa naozaj vyhral s rôznymi svetmi a dimenziami, do ktorých sa hrdinovia púšťajú. Mnohé z nich sú zreteľnými variáciami pasáží z Piateho elementu, čo vcelku nevadí, ba naopak - je skôr škoda, že tieto prvky v rámci filmu nežijú dlhšie. V prepracovanej scéne z obrovského virtuálneho trhoviska Luc Besson divákov naláka postavou excentrického sprievodcu Thaziita, ktorý sľubuje byť niečím ako Ruby Rhode v Piatom elemente, ale skončí to obyčajnou krátkou scénkou. O niečo väčší priestor dostáva tunajší variant tragickej, obetavej javiskovej umelkyne: tentoraz ide o meniaciu sa bytosť menom Bubble, ktorú (chvíľami) hrá speváčka Rihanna.
Valerian a mesto tisícich planét je pestrý kaleidoskop, ktorému však chýba silnejší príbeh a výrazné postavy na dlhšie použitie. V rámci skečovitej skladačky je navyše možno úplne najzábavnejší úvodný klip, keď za zvuku piesne Davida Bowieho Space Oddity sledujeme vítacie rituály z vesmírnej stanice - od skutočných záberov stretnutia sovietskych a amerických astronautov po rozpačité trasenia ľudských rúk s končatinami mimozemských tvorov v lákavej budúcnosti.