Bez masky s ... Petrom Nágelom

Čo považujete za najvýznamnejší kultúrny počin ostatného obdobia?
Konkrétna udalosť mi momentálne nenapadá. Skôr sa teším zo situácie, že kultúra a umenie na Slovensku ešte stále zaujíma dosť ľudí. A navzdory mizernému záujmu a podpore zo strany štátu sa zanovito pripomína akciami, ktoré bulvár a gýč ešte nestihli zdevalvovať či priamo zlikvidovať.
Pri ktorých spoločenských a kultúrnych témach by ste si najradšej nasadili masku?
Našťastie, nie som často konfrontovaný týmito vecami, takže maska nie je potrebná. Ale keďže filmové umenie je mi asi najbližšie, permanentne pretrvávajúci stav slovenskej audiovízie takúto polohu ponúka. Len sa obávam, že aj keď je to pohodlné, nič sa tým nevyrieši. Skôr patrím k tým, čo idú niekedy proti múru, hoci bez masky spravidla narazia.
Správa, ktorá vami otriasla?
Vždy je to konkrétne hrozné nešťastie. Naposledy prípad osemročného chlapčeka, ktorého dokaličil opitý dvadsaťjedenročný vodič.
Ktorú slovenskú televíznu stanicu zapínate, keď "vypínate"?
Záleží od programu. Väčšinou ich však len "prešťukám" a preladím na "Čechov".
Existuje zábavná televízna relácia, ktorá rozosmeje aj kritického filmového teoretika?
Občas SOS na Jednotke a Tele Tele na "Jojke".
Ktorý literárny hrdina je vám najnesympatickejší?
A prečo nie aj divadelný, filmový či televízny "padouch"? A existuje vôbec taký? Deti by určite reagovali spontánnejšie a presvedčivejšie. Napríklad taký Karabas Barabas z Buratina. Ale aby som neuhýbal: spomenul som si na HALa z Clarkovej 2001: Vesmírna odysea a Vrchnú sestru z Keseyho Preletu nad kukučkiným hniezdom. Prvý ako prototyp superinteligentného mozgu vesmírnej rakety, najprv slúžiaci a potom deštruujúci vlastné poslanie a druhá ako vzor despotickej chladnokrvnej manipulátorky ľudských osudov.
Aká hudba by vám nikdy neprekážala?
Napríklad kompilácie a la Café del Mar.
V ktorej kaviarni najradšej vysedávate?
Môže byť priznanie poľahčujúca okolnosť? Nie som totiž kaviarenský typ.
Je miesto na zemi, ktoré by ste nazvali rajom?
Počul som o takých a hoci som tam nebol, verím, že existujú. Aj vďaka takým ľuďom, akým je napríklad Paľo Barabáš, ktorý mi po návrate zo svojich expedícií o nich porozpráva. A bez zbytočne veľkých slov...
.