Karel Gott sa netají svojím záujmom o výtvarné umenie. Maľuje obrazy. Dokonca vystavoval na miestach, o ktorých sa "profesionálnemu výtvarníkovi" často môže iba snívať. V Berlíne, Kolíne nad Rýnom, vo Viedni, v Moskve... Približne pred desiatimi rokmi vystavoval v súkromnej galérii Miro na Pražskom hrade. V starom vydaní českého časopisu o umení Umělec som sa raz dočítala o zážitku jedného z redaktorov, opisujúceho, ako sa na Gottovo dielo bol opýtať priamo galeristu z Miro -- Miroslava Smoláka. Ten vraj vehementne opakoval, že Gott žiadnym umelcom nie je, iba ak amatérom. Škoda, že sa redaktor pána Smoláka neopýtal aj na to, kto je podľa neho umelec profesionál a kto amatér. Je niekde definované, kedy je kto kým? Diletant, ktorý neštudoval umeleckú školu, ale má nadanie, talent a nejakú tú disciplínu a vôľu rozvíjať ho, sa môže stať umelcom rovnako ako absolvent VŠVU. Je teda diletant Gott skutočným a naslovovzatým výtvarným umelcom, alebo "amatérom"? Jeho maľby sú trochu neohrabané, s kompozičnými nedostatkami, insitné a vulgárne, miestami evokujúce estetiku jehovistických "selaniek" zdobiacich "literatúru" typu Strážna veža. Na druhej strane (ktovie, či vedome) sa však bez obalu a bázne, ktorá tak často brzdí "profesionálov", chopí tém, na ktoré si netrúfajú ani etablovaní "fachmani". Na obraze Materstvo z roku 1999 zachytil bielu ženu vedľa malého čierneho dievčatka, držiaceho ázijskú bábiku. Neviem si predstaviť výraznejší motív zradných vzťahov moci, feminizmu a multikulturalizmu ako v prípade zmienenej kombinácie. Odvážny bol svojím prejavom už v 70. rokoch, keď maľoval napríklad lesbické milenky, silne evokujúce umelecký prejav latinskoamerických väzňov, teda typ tzv. Chola babe art, ktorým sa realizovali členovia pouličných gangov. Nešlo o graffiti, ale o realizáciu vo vlastnom, amatérskom prejave. Spoločným znakom takých prejavov je najmä autentická, naivná erotika. Rovnako ako na Gottových obrazoch. V konečnom dôsledku je viac-menej zrejmé, že Karel nie je výtvarným umelcom, ale insitným gýčiarom. Ale je ním s takým presvedčením a zanietením, že jeho "gýčizmu" nemožno uprieť isté latentne nedefinovateľné a detsky neskazené čaro. Neskazené akademickým vzdelaním. Jeho surová estetika a insitizmus sú totiž reálne.
Autorka je výtvarná kritička.
StoryEditor