Hory v meste prekvapili nudou

Piaty ročník medzinárodného festivalu horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto akoby stratil svojho pôvodného ducha. Jeho zakladajúca idea, priviesť do veľkomesta závan nekonformných aktivít a hodnotných športových výkonov z hôr, sa utopila v skomercionalizovanej hektike konzumu bratislavského Auparku. Horské filmy, ako alternatíva k mestskému spôsobu života, sa tak paradoxne ocitli v prostredí najsymptomatickejšie vystihujúcom súčasnú dobu a dokonale do neho zapadli. Väčšine snímok, až na pár svetlých výnimiek, chýbala šťava. Divácky pomerne konzistentná obec, vyhľadávajúca podobné podujatia práve pre ich inakosť, ostala sklamaná. Filmom v porovnaní s ostatnými ročníkmi, či podobnými festivalmi u nás a v zahraničí, chýbala zmysluplná autorská výpoveď, tvorivosť, nápad a autenticita. Nehovoriac o rýdzo dokumentárnom zachytení unikátnych športových výkonov na hranici ľudských možností, ktoré sú vždy ozdobou takýchto prehliadok. Práve špecifický horský film o extréme v extrémnom prostredí , ktorý si žiada extrémne filmárske nasadenie a najlepšie charakterizuje tento žáner, na festivale úplne absentoval. Rovnako to môže byť výsledkom celosvetovej krízy horského filmu v poslednom období, alebo výsledkom výberu organizačného tímu festivalu, ktorý do súťaže zaradil 40 snímok. Spomedzi nich práve filmy z kategórie horolezeckých športov, ktoré bývajú magnetom festivalu, vynikali nudou a prázdnotou. Väčšina z nich sa týkala boulderingu, lezenia na balvanoch nad zemou. Táto horolezecká disciplína, ktorá je síce najmenej náročná na filmovanie, ale o to náročnejšia na invenciu, sa stala pascou pre mnohých filmárov. Podľahol jej aj americký film Púť o jednom z najlepších svetových bouldristoch, Chrisovi Sharmovi. Špičkové výkony a náznaky hľadania hlbších významov sa celkom stratili v neustálom opakovaní toho istého počas sedemdesiatich minút. Neprekvapuje, že v takejto slabej konkurencii získal Grand Prix bezduchý nemecký videoklip Pretek, natočený v duchu holywoodskeho akčného Cliffhangera. Skutočným vyvrcholením festivalu tak nebol film, ale vystúpenie hosťa, predstaviteľa svetovej alpinistickej špičky, Thomasa Hubera z Nemecka, ktorý svoje vrcholné výkony okrem vtipného komentára vhodne dopĺňal diapozitívmi a video sekvenciami. Oživením podujatia bola tiež mimofilmová rozšírená ponuka doplnkových akcií s cestovateľskou tematikou, ale najmä konferencia o využití prírodných športových aktivít vo vzdelávaní, a to v personálnom rozvoji prostredníctvom outdoorových tréningov. Posledné Hory a mesto potvrdili, že dobrý filmový festival je súhrou fungujúcej organizácie, vhodného prostredia a obsahu. Aby sa vrátil k svojmu pôvodnému zámeru, potrebuje, s výnimkou organizačného zabezpečenia, predovšetkým zásadnú zmenu v kvalite filmov.