Jánovi Cikkerovi, jednému z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej hudobnej histórie, ktorého kompozície zasiahli takmer do všetkých hudobných žánrov, otvorili v bratislavskom Fialkovom údolí múzeum. Za svoje rozsiahle dielo: 9 opier (ku ktorým si zväčša písal libreto sám), klavírne a symfonické diela, piesňové a zborové cykly, získal mnoho prevažne zahraničných vyznamenaní. Za humanizmus a vysoké etické princípy v tvorbe mu Viedenská univerzita udelila Cenu G. von Herdera, neskôr získal Cenu UNESCO za hudbu. Skladateľ zomrel pred 17 rokmi vo veku 78 rokov.
Po smrti Jána Cikkera jeho manželka Katarína v snahe čo najviac oživiť myšlienku, odkaz a dielo svojho manžela, sa rozhodla založiť nadáciu, ktorá nesie skladateľovo meno. Cenu spojenú spojená s finančnou odmenou udeľovali raz do roka umelcom, ktorí sa tvorivým spôsobom zaslúžili o šírenie diela Jána Cikkera. Keďže Cikkerovci boli bezdetní, po smrti Kataríny Cikkerovej všetka starosť o majetok, dielo a vzácne rukopisy, čo ostali vo vile, ktorú si v roku 1967 postavili vďaka finančnej odmene za Cenu G. von Herdera, zostali nadácii. Po rôznych úvahách, ako využiť atraktívnu mestskú vilu, aby čaro "genia loci" zostalo na pôvodnom mieste, sa nadácia napokon rozhodla vybudovať z funkcionalistickej budovy vo Fialkovom údolí Múzeum Jána Cikkera.
Podľa riaditeľky múzea Ireny Michalicovej vo vile museli pristúpiť k rôznym úpravám, aby sa v obývacích priestoroch vytvorili možnosti prijať väčší počet ľudí. Autormi ideového návrhu múzea sú architekti Tomašákovci, ktorí z bývalej hosťovskej izby a jedálne na prízemí vytvorili koncertnú sálu v tvare L s kapacitou 60 -- 70 miest. Jej súčasťou je aj vzácna baroková skriňa a portréty oboch manželov. Hore sa priestor rozdelil na študovňu a spálňu s impozantným historickým nábytkom, ktorý si pani Cikkerová doniesla z prvého manželstva v Budapešti. V pracovni je vzácny písací stôl, s okuliarmi majstra, pamiatkovými predmetmi a glóbusom, tiež pianíno a keramický odpadový kôš, v ktorom sa našli rôzne skice i tri dvojlisty z nedokončenej opery Antigona. V historickej vitríne možno vidieť vzácne rukopisy i partitúry venované manželke. Z korešpondencie sa dozvedáme o vzácnych kontaktoch pani Kataríny Cikkerovej, ktorá vďaka svojim diplomatickým dispozíciám vedela uľahčiť cestu na šírenie manželovej tvorby v zahraničí. Kvôli estetike svojej tvorby mal Cikker problémy s vtedajšou mocou, preto sa mnohé jeho opery viac a s úspechom premiérovali na západ od nás než doma. Zväz skladateľov odsúdil Cikkerovu opernú tvorbu ako plnú mysticizmu v rozpore s vtedajším svetonázorom. Je na zamyslenie, že opera Coriolanus na Slovensku nebola doteraz uvedená.
Múzeum bude prístupné verejnosti v určitých hodinách. Horné poschodie poslúži ako študovňa pre muzikológov a študentov zaujímajúcich sa o majstrove dokumenty, hudobným stredným a vysokým školám na individuálne štúdium materiálov, tiež na stretávanie sa ľudí, ktorým je hudba blízka, a to v čase, keď ešte žijú pamätníci a priatelia rodiny Cikkerovcov. Priestory sa môžu využívať podľa potreby a ohlasov aj na komerčné účely, no predovšetkým na organizáciu kultúrno-spoločenských podujatí, koncertov a prednášok.
StoryEditor