Americká dvaapolhodinová dráma Traffic sa stala rovnocenným partnerom v súťaži o množstvo udelených Oscarov s veľmi dobre natočeným veľkofilmom Gladiátor. Ten sme už v čase udeľovania cien poznali, s filmom Traffic -- aféry (bez)mocných sa v našich kinách stretávame iba odvčera. Z piatich nominácií si nakoniec odniesol štyri, Americká akadémia ocenila režiséra Stevena Sonderbergha (Sex, lži a video, Erin Brockovich), v Beniciovi Del Toro našla najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe, v Stephenovi Mirrionem najlepšieho strihača, Stephen Gaghan získal ocenenie za najlepší adaptovaný scenár. Práve ten sa stal pre vznik a výsledný tvar filmu kľúčovým. Film nadväzuje na rovnomenný seriál, ktorý v osemdesiatych rokoch mapoval drogovú cestu z Pakistanu cez Európu do Veľkej Británie. Neskoršia producentka filmu Traffic ním bola šokovaná aj fascinovaná, prekvapenie pokračovalo pri návrate do USA, kde si všimla, že noviny čoraz častejšie píšu o obchode s drogami, pričom detailne opisujú pohyb ich cien, mená šéfov kartelov a podobne. "Vyzeralo to, že hoci ide o ilegálny obchod, hovorí sa o ňom ako o každom inom." Seriál mal pôvodne tri prekrývajúce sa príbehy, čo sa stalo východiskom aj pre nasledujúci film. Úvodné oboznamovanie sa s jeho ústrednými postavami môže asertívnych divákov prinútiť na odchod z kina (s rastúcim vstupným sa však táto skupinka primerane scvrkáva), film, ktorý sa nikam neponáhľa, však približne po úvodnej polhodinke zaujme natoľko, že ďalší čas sa mení na divácky zážitok, ktorý by mohol podobne ako osudy hlavných protagonistov pokračovať ďalej. Na zvolenej stratégii nesmierne zbohatla plastová firma Lego, ktorej vedenie dokonale využilo ľudské nutkanie, aby veci do seba čo najlepšie zapadali a vytvárali čitateľný celok. Prepletajúce sa osudy postáv nemajú priamočiary absurdný ráz Pulp fiction a jeho filmových klonov, scenár síce aranžuje isté schválnosti a štatisticky málo pravdepodobné náhody, oveľa viac ako preexponovanej fikcii sa však chce podobať realite, z ktorej vychádza. Potešujúce sú malé, ale efektné kameramanské nápady, najdôležitejším z nich je vizuálna zmena, ktorá nastáva vždy pri prekročení americko-mexických hraníc. Dovtedy štandardné snímanie sa mení na svet vnímaný cez nažltnutý filter uberajúci jeho farebnosť, kamera sa začína triasť. Tento postup dokonale evokuje prechod do chudobného mexického sveta, v ktorom žiaden úspech neleží na dosah ruky.
Obraz boja proti drogám v súčasnej Amerike film skladá z troch vzájomne sa dopĺňajúcich príbehov. Sudca Wakefield (Michael Douglas) poverený prezidentom USA na vedenie boja s drogovými kartelmi zisťuje, že jeho pätnásťročná dcéra (na snímke) je závislá od heroínu a kokaínu, veľká politika a rozhodnutia sa stretávajú s odlišne vnímaným rodinným mikrokozmom. Dilemou tehotnej manželky zatknutého drogového kráľa (Catherine Zeta-Jonesová), ktorú vydierajú jeho bývalí kumpáni, je rozhodnutie, či naďalej udržiavať dobre rozbehnutý podnik, o existencii ktorého dovtedy vôbec netušila. Tento model má oporu v skutočnosti, väčšina úspešných záťahov na mafiánskych šéfov viedla k feminizácii vedenia tejto organizácie, podobne ako po vojne gangov sa moci ujímali manželky a vdovy. Treťou postavou je policajt na mexických hraniciach (oscarový Benicio Del Toro) bojujúci s drogami a vlastným svedomím, ktoré je vystavené extrémnemu tlaku, veď odvekou náhradou morálky bol dostatok peňazí za jej obchádzanie. Nikto nie je čistý, znie slogan filmu, nikto nie je vedľajší, dalo by sa konštatovať pri pohľade na to, aký priestor dáva film jednotlivým postavám. Film Traffic možno našiel pri svojej realizácii inšpiráciu v dobre zohratom kolektívnom organizme, akým je mafia. A je rovnako úspešný ako ona.
StoryEditor