Čoraz viac investorov vníma hudbu - ako napríklad nezvyčajné a drahé hudobné nástroje - ako dobrý spôsob uloženia peňazí. Okrem toho, nielenže napríklad také husle dokážu zabezpečiť slušnú finančnú návratnosť, ale je s nimi aj väčšia zábava ako s obrazom zaveseným na stene. Na stradivárkach za pár miliónov si môžete doma občas zahrať melódie, ktoré máte radi, alebo ich prenajímať huslistom či orchestrom.
Najdrahšia slečna na svete
Vo výrobe a v obchode s husľami sa toho od čias, keď si Antonio Stradivari otvoril v 17. storočí v talianskom meste Cremona svoj obchod, veľa nezmenilo. Vojvodovia a kráľovné si kupovali jeho výrobky vtedy, dnes si nástroje z jeho dielne predávajú z rúk do rúk za divoké sumy blázniví bohatí amatéri. Stradivari údajne vyrobil takmer tisíc huslí, do dnešného dňa je známych 650 kusov z nich. Hoci aj iní výrobcovia boli úspešní a ich diela sa predávajú za podobne vysoké ceny (Guarneri, Amati), stradivárky zostávajú najdrahšie a najslávnejšie. Minulý rok sa Stradivariho husle známe pod menom "Lady Tennant" (vyrobené v roku 1699) predali v aukčnom dome Christie´s za viac ako dva milióny dolárov. Je to najvyššia suma, akú kedy kto zaplatil na verejnej aukcii za hudobný nástroj. V roku 1998 sa pritom veľmi podobné stradivárky, vyrobené o rok skôr ako "Lady Tennant", predali za takmer 900-tisíc dolárov. "Dalo by sa povedať, že cena za jeho husle sa za sedem rokov v podstate zdvojnásobila," povedal šéf oddelenia hudobných nástrojov v Christie´s Kerry Keane pre forbes.com.
Utajené bohatstvo
Súkromná organizácia Stradivari Society, ktorá sídli v Chicagu, údajne vlastní niekoľko kusov stradivárok zo zlatej Stradivariho éry po roku 1700, pričom každý z nich má cenu minimálne 6 miliónov dolárov. Na trh sa pravdepodobne nikdy nedostanú, spoločnosť ich prenajíma mladým talentovaným umelcom. Stradivari (1644 - 1737) vyrobil tie najlepšie husle vo svojom neskoršom veku, preto sú husle s dátumom výroby po roku 1700 oveľa drahšie. Prečo je vlastne ten kus dreva od Stradivariho taký drahý? Niektorí vedci si myslia, že používal drevo z alpských stromov, ktoré rástli v nezvyčajne chladnom prostredí. To mu dodalo abnormálnu pevnosť a prispelo k skvelému zvuku. Možno je to len príbeh, skutočnosťou však zostáva, že cena stradivárok sa od roku 1990 strojnásobila a mnohé z nich prešli rukami skvelých hudobníkov, od Nicola Paganiniho až po Yehudiho Menuhina. Aj preto sa dnes rozmáha napríklad obchod s gitarami - nie je dôležité, či je dobrá, ale kto na nej hral. Gitara Paula McCartneyho sa pred pár dňami predala na aukcii za viac ako 600-tisíc dolárov a gitara Erica Claptona "Blackie" za takmer 959-tisíc dolárov. Skôr, ako sa rozhodnete kúpiť si vlastný kus dreva, zistite si, kto nástroj vyrobil, v akom je stave, kto všetko naň hral a čo je momentálne na trhu trendom. Alebo skúste prehľadať dom po starých rodičoch. Veď 350 stradivárok je stále nezvestných.
StoryEditor
Kus dreva za niekoľko miliónov
Je to tristo rokov staré, vyrobené z dreva, a napriek tomu investícia do toho nikdy nezhnije. Stradivárky. Alebo starožitná gitara či mandolína. Staré hudobné nástroje majú jednoducho svoju silu nielen vo zvuku.