StoryEditor

Filmový festival na Slovensku: rýchlo a lacno

08.12.2005, 23:00
Siedmy ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes zažíva svoj posledný deň a na divákov čaká papučová noc. Hneď prvé tri dni podujatia prekonali v návštevnosti minulý rok. Na všeobecnú radosť organizátorov, ktorí sa najskôr len zdržanlivo tešili a dúfali, že tým nič nepokazia. V momente, keď do záverečného ceremoniálu ostáva už len čosi vyše 24 hodín, môžeme o vydarenosti hovoriť celkom otvorene.

Na miestach, kde sa vlani rozťahovalo ľudoprázdno, teraz stál vydýchaný vzduch. Samozrejme, k nezvládnuteľnému návalu má bratislavský festival ešte ďaleko... Dávka mnohých kompletne vypredaných projekcií však pôsobí povzbudzujúco.
Zorganizovať medzinárodný filmový festival na Slovensku vyžaduje o niečo pevnejšie nervy než príprava podobnej akcie kdekoľvek inde v Európe. Toto podujatie organizuje produkčná spoločnosť Partners Production a občianske združenie Ars Nova. Počas roka je to trinásťčlenný tím, ktorý zhruba tri mesiace pred festivalom narastie do skupiny 50 ľudí. Opäť raz dostáva priestor obohratá platňa prázdnych vreciek. "Každoročne máme problémy s dofinancovaním projektu, čo sa prejavuje v tom, že nemôžeme pozývať do Bratislavy toľko zahraničných hostí a novinárov, koľko by sme chceli. Obmedzené prostriedky nás nútia aj na ústupky v programe," hovorí vedúca realizačného štábu Lea Kaufmannová. Všetko závisí od finančnej ústretovosti partnerov a štátnych dotácií. Podľa výkonného riaditeľa MFF Vladimíra Krajniaka tentoraz dostali od štátu deväť miliónov korún.

Nevídané zážitky
Úspešnosť a životnosť projektu však zaručia iba návštevníci. A tí by okrem filmov radi videli aj nejakú tú hviezdu, minimálne predstaviteľa vedľajšej úlohy... Chápe to aj programový riaditeľ festivalu Peter Nágel. "Patrí to k dnešnému svetu a k filmovému festivalu. Ani pre médiá nie je príťažlivé písať iba o filme, ktorý verejnosť pravdepodobne v živote neuvidí." Slovensko však nie je pre Ameriku ani pre veľké európske spoločnosti zaujímavé. Nemôže totiž garantovať, že sa filmy z festivalu objavia aj v distribúcii, ako je to bežné v iných krajinách. "V Rakúsku sa napríklad takmer celý program festivalu Viennale postupne dostáva do kín, preto ho herci a filmári navštevujú. Vnímajú to ako predpremiéru, príležitosť na reklamu," vysvetľuje Nágel. Prečo by mali prísť na Slovensko, kde niečo podobné nefunguje? Veľké festivaly kalibru Cannes, Berlína či Benátok majú výhodu svetových premiér. Herci sú na ich návštevu viazaní zmluvou.

Bez Havla ani na krok
K nám cestujú iba takpovediac z dobrej vôle -- podobne ako tentoraz "oscarová" Vanessa Redgrave. Osobnosti, ktoré tvoria organickú súčasť programu (filmový profil alebo retrospektíva), spravidla nevyžadujú žiadny, respektíve dostanú iba symbolický honorár. Pokiaľ chce mať festival akúkoľvek známu tvár za každú cenu, organizátori musia pripraviť 30- až 40-tisíc eur, pri hollywoodskych celebritách musia pridať ešte jednu nulu navyše. Nehovoriac o financovaní kompletného hviezdneho sprievodu, pozostávajúceho z 10 -- 15 ľudí.
Podľa Nágela by účasti atraktívnych hostí pomohli dobrí lobisti. "Klobúk dolu pred Jiřím Bartoškom a tým, čo dokázal v Karlových Varoch, ale všetci vieme, že nebyť Václava Havla alebo Miloša Formana, mnohé veľké mená by tam nikdy neprišli." Napríklad Robert Redford sa na karlovarskom festivale zúčastnil na Havlovo osobné pozvanie. Ani Bartoška to nemá až také jednoduché -- Sharon Stone trvalo šesť rokov, kým sa vo Varoch ukázala, Quentin Tarantino si zatiaľ čas nenašiel. Čo potom Slovensko bez lobistov? "Prekročiť bariéru je ťažké, musíme byť trpezliví," nevzdáva sa Nágel.

Bez ceny neodídem
Niektorým filmárom však môže aj bratislavský festival poslúžiť ako odrazový mostík. Príkladom je minuloročný súťažný slovenský film Kataríny Šulajovej O dve slabiky pozadu. Na festivale mal predpremiéru, získal divácku cenu. Do sveta -- na festivaly v Rotterdame a v Bangkoku -- vyrazil teda s určitým kreditom. Až neskôr sa objavil v domácej distribúcii. Tohto roku program predstavuje bosniansky film Ideme na Západ, vďaka Bratislave dostali jeho tvorcovia pozvania do iných krajín. V roku 2002 zase vyhral hlavnú súťaž prvých a druhých hraných filmov mexický režisér Carlos Reygadas so snímkou Japonsko. Reygadas získal cenu 10-tisíc eur, za čo nakrútil svoj druhý film Bitka na nebi. Ten už automaticky poslal organizátorom a opäť súťaží. Nágel je presvedčený, že prípadné bratislavské ocenenie filmári nepodceňujú -- určite ho uvádzajú v katalógoch iných festivalov.
Organizátori MFF Bratislava vyšli tentoraz okrem niekoľkých noviniek v ústrety návštevníkom aj výrazným znížením ceny vstupeniek a permanentiek. Za lístky na predstavenia diváci zaplatia menej než na bežné komerčné premietania. V zahraničí je situácia opačná -- lístky na medzinárodný filmový festival stoja podstatne viac. Napriek tomu sa stále ozývajú nespokojenci, ktorí by za ideálny stav pokladali návštevu zadarmo. Hoci to organizátori považujú za anomáliu, musia reagovať. Minimálne dovtedy, kým sa nestaneme filmovou veľmocou.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
23. december 2024 02:44