V roku 2002 svet spoznal, prostredníctvom filmu režiséra Roba Cohena XXX s Vinom Dieselom v hlavnej úlohe, nový typ supertajného superagenta. Reklamná kampaň toho filmu bola postavená na ambícii ponúknuť svetu nového Jamesa Bonda, Bonda, ktorý by svojím fundamentom lepšie odrážal ducha doby. Agentom sa vtedy stal andrenalínový feťák v ošarpanom tričku a "kapsáčoch", hádam preto, že tínedžerom v kine mal byť bližší, ako distingvovaný britský veterán v obleku šitom na mieru. Čerstvý hollywoodsky kus xXx: Druhá dimenzia, ktorý sa od 28. apríla premieta aj v našich kinách, pokračuje v nastúpenom trende. Inšpiráciu bondovkami v sebe nezaprie ani on, veď ho režíroval Lee Tamahori, ktorý si urobil meno tiež v roku 2002, paradoxne, ako režisér dosiaľ poslednej nakrútenej bondovky Dnes nezomieraj. Samotný film za veľa nestojí, poskytuje sto minút čistokrvnej akčnej zábavy bez akýchkoľvek ambícií a ďalšieho priameho zmyslu. Naozaj drsný Afroameričan sa v ňom vysporiada s gaunerským generálom, ministrom obrany USA, ktorý sa pokúša o štátny prevrat. Zápletka je hlúpa, príbeh ešte hlúpejší, herecké výkony nestoja za úder do klávesnice, ale to je jedno, lebo všetko sú to len kulisy pre okázalé akčné orgie a pyrotechnické vyčíňanie výrobcov špeciálnych efektov. Režisér Tamahori nepredvádza nič nové, len ďalej rozvíja svoj kŕčovito toporný nedostatok zmyslu pre mieru v komponovaní explozívnych, dych berúcich akčných scén. Keď nakrúcal posledného Bonda, na jeho neschopnosť uveriteľne nakrútiť neuveriteľné obrazy a scény takmer doplatila celá bondovská tradícia. Teraz ešte nemalo čo doplatiť, lebo séria XXX je len v plienkach, ale ak to takto bude pokračovať, viac ako štyroch XXX filmov sa nedočkáme. Niežeby bolo za čím smútiť. Séria XXX (už má dve časti, takže môžeme hovoriť o sérii) je bondovkám formálne i obsahovo podobná možno až príliš na to, aby sa dala hodnotiť sama osebe. Neohrozený hrdina, charizmatický šéf, vedátorský poskok zásobujúci hrdinu technologickými hračičkami, misie, pri ktorých ide vždy minimálne o záchranu západného spôsobu života a, samozrejme, nevídaná akcia. Aktuálne XXX zachádza pri vykrádaní bondoviek dokonca tak ďaleko, že ponúkajú graficky i dramaturgicky podobne ladenú úvodnú titulkovú sekvenciu. Žiaľ, podobnosť s bondovkami sa vytráca v momente, keď by mali prísť na rad nadhľad, irónia, štýl a vtip. Prvý agent XXX vydržal len jeden diel, v tom aktuálnom nastupuje na jeho miesto Afroameričan, väzeň s vojenskou a zločineckou minulosťou. Situácie, ktoré by Bond riešil vášnivým bozkom či sofistikovaným úskokom, rieši nový XXX zásadne prinajmenšom brokovnicou, nahlas, tak, aby to čo najefektnejšie vybuchlo a zostala po tom aspoň tona ruín. V žiadnom prípade nie je šarmantný, najhoršie však je, že sa berie tak strašne vážne. Prvý XXX sa aspoň bavil, tento nie, zamračene mlčí a snaží sa pôsobiť drsne a strašidelne.
Ak by xXx: Druhá dimenzia nebol filmom, mohol by byť ilustračným výsledkom sociologického prieskumu, kto najviac chodí v USA do kina. Evidentne sú to ľudia, ktorí preferujú hrubú silu, hip-hop a automobilový tunning. Ak vám čo len jedna z týchto zložiek dokáže speniť krv, filmu sa vyhnite, a vyhnite sa mu aj vtedy, keď od akčného filmu očakávate čosi viac ako akciu, napríklad zábavu. Ľahkú, neviazanú, takú, na ktorú sa rýchlo zabúda. Lebo hoci film xXx: Druhá dimenzia je akčný dosť, zábavný je len minimálne a má tendenciu udržať sa v hlave. Vŕta tam totiž jeho neuveriteľná hlúposť.
XXx: Druhá dimenzia, xXx: The Next Level. USA 2005, 101 min.
Réžia: Lee Tamahori
Scenár: Rich Wilkes, Simon Kinberg
Kamera: David Tattersal
Hudba: Marco Beltrami
Hrajú: Ice Cube -- Darius Stone, Willem Dafoe -- George Deckert, Samuel L. Jackson -- Augustus Gibbons, Xzibit -- Zeke