Dae-sua unesú a držia v malej hotelovej izbe. Než sa za záhadných udalostí dostane na slobodu, uplynie pätnásť rokov. Za ten čas mu stihne ktosi zavraždiť ženu a urobiť z neho hlavného podozrivého. Teraz má konečne rozviazané ruky a jediné, na čo myslí, je pomsta.
V roku 2003 muselo niečo visieť vo vzduchu. Okrem Old Boya (aktuálne v našich kinách) totiž vznikol aj prvý diel zatiaľ posledného filmu Quentina Tarantina Kill Bill. Obe snímky spája jedna z najväčších tém umenia -- pomsta. Podobne ako Tarantinova Nevesta, aj Dae-su si vyrovnáva účty až po niekoľkých rokoch a postupuje pri tom dosť razantne. Ako inak by sa dalo opísať besnenie, ktoré rozpúta, keď sa proti nemu v úzkej chodbe postaví skupina agresorov ozbrojená palicami. Ďalšia je už nachystaná vo výťahu a Dae-su sa aj na nich vrhne s diabolským úškľabkom. Dávno totiž už stratil všetko, na čom mu záležalo a táto beznádej z neho robí nebezpečného protivníka, ktorý si poradí aj s presilou. Film predchádzali zmienky o brutálnom násilí, no napokon to s ním nie je až také vážne, je vhodný aj pre slabšie povahy. Obsahuje síce scénu, v ktorej hlavná postava zasahuje kladivom chrup jednej zo svojich obetí, ale v kine sme už videli aj horšie, napríklad v Texaskom masakri motorovou pílou (2003). Old Boy nie je preplnený samoúčelným násilím, hoci ho tam je riadna dávka, zvyčajne má opodstatnenosť. A je o to pôsobivejší, že najhoršie veci nevidíme priamo, ale režisér nás núti si ich domýšľať. Myslieť nás tiež donúti ďalší aspekt filmu, ktorý je zrejme nezámerne aktuálny aj v slovenskom kontexte. Môžeme ho chápať ako zdvihnutý varovný prst pred adoráciou rôznych druhov reality šou. Hlavný hrdina totiž strávi pätnásť rokov vo väzení pod dohľadom kamier. Takáto izolácia, v ktorej mu spoločnosť robí len televízor, má dosah na jeho psychiku s razanciou kladiva, s ktorým sa neskôr dá na cestu pomsty. Po prepustení rozpráva, ako keby citoval z náučných programov a nie je schopný normálnej konverzácie.
Po trendovej vlne ázijských hororov a ich amerických remakov sa k nám dostáva Old Boy, ťažko zaškatuľkovateľné dielo kórejského režiséra Chana-wooka Parka. Snímka je druhou v jeho tzv. vengeance trilógii, po Sympathy for Mr. Vengeance (2002), ktorú zakončila minulý rok Sympathy for Lady Vengeance. Vo svete už Old Boy vzbudil veľký ohlas a získal Veľkú cenu poroty na Filmovom festivale v Cannes. Nezaprie svoj komiksový pôvod, odkazuje na to aj scéna, v ktorej Dae-su objaví chlapíka sledujúceho zvláštne väzenie, kde strávil toľko času. Stredoeurópsky divák má právo byť občas zmätený, pretože tzv. manga komiksy majú svoj zvláštny rytmus a spôsob rozprávania, ktorý nám je trochu vzdialený. Old Boy preto z nášho pohľadu trpí disproporciu medzi obsahom a formou. Síce sa s pribúdajúcimi minútami dozvieme odpovede na väčšinu otázok, ktoré režisér položí, v konečnom vyúčtovaní je však snímka na prvé pozretie trochu neprehľadná. Vizuálna stránka filmu je oproti tomu prepracovaná a priehľadná od kompozície každého záberu až po niekoľkominútové scény bez strihu. Spolu s uhrančivými hereckými výkonmi pôsobí v súčasnej ponuke kín dostatočne osviežujúco na to, aby zostal v podvedomí diváka zafixovaný dlho. Určite dlhšie, než jeho americký remake, ktorý by sa v kinách mal objaviť ešte tento rok.
StoryEditor