Zaostrené na minulosť

Ernstovo múzeum v Budapešti ponúka unikátnu výstavu. Zhromaždilo 250 fotografií velikánov nielen maďarskej fotografie. André Kertész, Robert Capa, Gyula Halásza alias "Brassai", Martin Munkácsi a László Moholy-Nagy sa po prvýkrát stretávajú v jednom výstavnom priestore.
Rovnaký pôvod, podobná minulosť
Päť fotografických osobností spája nielen rovnaký pôvod, ale aj podobná minulosť: útek z vojnou zbedačeného Maďarska, snaha skúsiť šťastie v západnej Európe - v Paríži či Berlíne. Nacizmus donútil Kertésza, Moholy-Nagya, Munkácsiho a Capu odísť ešte ďalej - do New Yorku. Po rozpútaní 2. svetovej vojny v nich však Američania vidia najmä tých, čo prichádzajú z krajiny, ktorá je Hitlerovým spojencom.
Na dlhý čas im preto zakázali fotografovať vo verejných priestoroch. Napriek tomu ich fotografie dokázali nezmazateľne vstúpiť do histórie.
Pozorovateľ a humanista
André Kertész (1894 - 1985) bol fotoamatér samouk. Na svojich snímkach vždy dával prednosť obyčajným ľuďom, každodenným situáciám. Vynikal pohotovosťou, citom pre nečakaný detail. V Paríži fotografoval tulákov spiacich na brehu Seiny, milencov v kaviarňach, pouličných predavačov. "Nikdy som nechcel byť ničím iným než fotografom," hovorieval. Robert Capa (1913 - 1954) sa preslávil najmä vojnovými snímkami. Asi najznámejšou je fotografia Padajúci republikán z roku 1936, ktorá vznikla náhodne počas španielskej občianskej vojny. Capa sa usiloval zachytiť v prvom rade emócie, ktoré vojna vyvoláva, a tak vzdorovať jej nezmyselnosti. Celý život sa riadil humanistickým krédom, že reportér musí byť zodpovedný za to, čo fotografuje. Zomrel počas vojny vo Vietname.
Nočný vták a európsky bohém
Brassai (1899 - 1985), ktorý ako jediný z pätice zostal vo Francúzsku, bol pôvodne maliarom. Fotografovať začal pod vplyvom svojho priateľa Andrého Kertésza. A podľa mnohých kritikov objavil nočný Paríž. Hovorievali mu Oko Paríža. Mesto v noci ho vzrušovalo, pod pláštikom tmy objavoval žánrový svet parížskych krčmičiek a ulíc, svet humorných stretnutí aj ľudských tragédií. "Zaujíma ma to, čo je všeobecne ľudské, čo hovorí o osude človeka." László Moholy-Nagy (1895 - 1946) je považovaný za rebela, revolucionára aj bohéma európskej umeleckej avantgardy. S úspechom experimentoval s kompozíciou, so svetlom, s farbou alebo fotografiu kombinoval so slovom. Považoval ju predovšetkým za nástroj poznania. "Nepriateľom fotografie je konvencia, ustálené pravidlá. Jej spása je v experimente," napísal.
Revolucionár módnej fotografie
Martin Munkácsi (1896 - 1963) začínal ako športový novinár, no už vtedy aj fotografoval. Kľúčovým v jeho fotografickej kariére bol v roku 1927 odchod do Berlína, kde sa rodila novinárska fotografia, ktorá už nemala len "ilustrovať" text, ale prebrala od slova vlastnú výpovednú hodnotu. Očaril schopnosťou zachytiť objektívom ten správny okamih. Neskôr, v New Yorku, vniesol revolúciu do americkej módnej fotografie, keď si za modelky vyberal dievčatá stelesňujúce obyčajné Američanky.
Výstava zachytáva nie len jednu výnimočnú maďarskú generáciu, ale umožňuje aj konfrontovať - päť prístupov k svetu, k človeku, ľudským emóciám a príbehom. V Ernstovom múzeu potrvá ešte do 17. januára, potom sa presťahuje do radnice v juhomaďarskom meste Pécs, kde bude prístupná do konca marca.