Foerov román, ktorý nedávno v českom preklade pod názvom Naprosto osvětleno vydal BB Art, získal hneď niekoľko významných ocenení, denník Guardian mu pred tromi rokmi udelil cenu za najlepší debut roka. Autor pôvodne plánoval napísať dokument o ceste na Ukrajinu, kde hľadal ženu, ktorá cez vojnu zachránila jeho starého otca pred nacistami. Všetko, čo mal, bola jej fotografia, a tak aj skončil -- nenašiel nič. Z neúspešnej cesty sa vrátil do Prahy (vlani sa tam podľa jeho knihy natáčal menší nezávislý film v hlavnej úlohe s Elijahom Woodom, najznámejším vďaka postave Froda v Pánovi prsteňov), kde sa chvíľu trápil s tým, ako začať svoje rozprávanie. Oslobodzujúcim pre neho bolo, keď sa vzdal pôvodného zámeru a začal písať fiktívny román. Rovnako ako v skutočnosti je hľadanie záchrankyne nie práve najúspešnejšie, postavy však v minulosti predsa len čosi nachádzajú.
Magická Ukrajina
Román má dvoch rozprávačov. Jedným z nich je Foer, ktorý sa ku kľúčovému momentu v roku 1942 blíži z minulosti, jeho rozprávanie sa začína bizarnou nehodou, pri ktorej príde v roku 1791 o život Žid Trachim, fiktívny Jonathanov predchodca. Podľa všetkého sa utopil, na hladinu však vypláva jeho práve narodená dcéra: príbehu to umožňuje, aby mohol pokračovať v štýle magického realizmu, okorenenom židovským špekulatívnym prístupom k svetu, kde sa uvažuje o tom, prečo je boh smutný. Ľudia si tam farbia ruky, aby sa vedelo, kto na čo siahal, každý rok sa konajú slávnosti na počesť utopeného Jonathanovho prapredka a starý otec sa narodí so zubami, takže ho matka nemôže dojčiť a jemu pre nedostatok živín odumrie jedna ruka, vďaka čomu mu prekvapivo nemôže odolať žiadna žena...
Druhým zdrojom rozprávania je Jonathanov svojrázny ukrajinský sprievodca Alex, mladý muž vyrastajúci v Odese, kde sa jeho rodina živí sprevádzaním Židov hľadajúcich stopy svojich predkov. Alex posiela Jonathanovi listy do Ameriky, v ktorých komentuje jednotlivé časti jeho románu. V texte postupne narastá úloha Alexovho starého otca, ktorý mal v celej akcii pôvodne zohrať iba nepodstatnú úlohu šoféra, pátranie po minulosti však z neho nakoniec robí postavu, ktorá sa nedá vyškrtnúť.
Ťažké čítanie
Alex v origináli píše listy skomolenou angličtinou, ktorá je síce veľmi bohatá, no veľmi zvláštna. Príznačné je používanie podobných, ale predsa len nepatričných slov, skomolených idiómov aj slangu, objavia sa aj gramatické chyby. Čítanie tohto jazyka musí zraziť sebavedomie každého človeka, ktorý si namýšľa, že dobre ovláda cudzí jazyk -- v skutočnosti sme pri jeho používaní všetci aspoň trochu smiešni. "Shlédli jsme na americký televizní program, u něhož jsou slova na ruském jazyce na spodku obrazovky." Alexov písomný prejav bol výzvou pre prekladateľa, čo Richard Podaný zvládol veľmi dobre, hoci došlo k istým posunom a niekedy Alexa zosmiešňuje viac než samotný originál. V jeho prejave zvýraznil ruskú stavbu vety, niekedy do češtiny doslovne prekladá bežné anglické slovné spojenia ako "modré oko" či "ihličky a špendlíky", hoci sa v angličtine tieto pojmy naozaj používajú na označenie monokla a tŕpnutia nohy.
Foerov debut je o holokauste, deväťročný rozprávač jeho najnovšieho románu s názvom Extrémne nahlas, neuveriteľne blízko opisuje udalosti po tom, ako jeho otec zahynul vo Svetovom obchodnom centre. Nevyhýba sa ťažkým témam a reakcie kritiky sa nevyhýbajú nadšeniu. Treba si u neho len zvyknúť na trochu komplikovanejší štýl rozprávania a typografické hry s najrôznejšími druhmi písma, ktoré sú v mladej anglosaskej literatúre posledných rokov čoraz obľúbenejšie.