Jethro Tull predviedli svoj štandard

Od roku 1968, keď prišla na svet ich prvotina This Was, vydala formácia 21 albumov a zozbierala 11 zlatých a 5 platinových platní. Tentoraz skupina vystupovala v zostave Ian Anderson - priečna flauta, gitara, mandolína, harmonika, spev, Martin Barre - akustická a elektrická gitara, Andrew Giddings - klávesy, Jonathan Noyce - basová gitara, Doane Perry - bicie.
Skupinu Jethro Tull, pomenovanú podľa anglického poľnohospodárskeho vynálezcu z 18. storočia, založil v roku 1967 Anderson, ktorý je jediným zakladajúcim členom v súčasnej zostave skupiny. Pôvodné bluesové zameranie skupiny rozvinul do symbiózy rocku, folku, džezu a staroanglickej hudby, nenechal sa zaskočiť ani nástupom elektroniky.
V bratislavskej Inchebe v hale C bolo vypredané. Miestami sa zdalo, ako keby na koncert niekto predával falošné lístky, lebo v hľadisku bolo o desať či pätnásť percent poslucháčov viac ako by malo byť. V hľadisku boli najmä tí, ktorým pred rokom 1990 známi nosili gramofónové platne skupiny spoza plota. Druhou možnosťou bola burza s vinylovými nosičmi v bratislavskej Medickej záhrade, ktorú občas rozohnala Verejná bezpečnosť. V hľadisku však okrem rozbujačených štyridsiatnikov nechýbali ani skôr narodení.
Jethro Tull sa dá spoznať hneď po niekoľkých prvých notách. Je to vďaka charakteristickému zvuku priečnej flauty Iana Andersona, otca zakladateľa skupiny. Kombinácia bluesovej gitary, Andersonovho inovatívneho prístupu k hre na flautu a skladateľského umenia dodnes zostali základom soundu skupiny. Neoddeliteľnou súčasťou koncertu boli Andersonove duchaplné komentáre.
Na úvod privítal poslucháčov v Európskej únii. Skupina predviedla klasický repertoár, ako sú skladby Living in the Past, Heavy Hores, Beggars Farm z albumov zo začiatku sedemdesiatych rokov. Keď uvádzal skladby Songs From The Wood, Heavy Horses a Too Old Too Young To Die, pridal k nim aj Smoke On The Water od Deep Purple a dodal: "To predsa hrajú iní chlapci."
Po rokoch sa postupne zmenilo aranžmán niektorých klasických "kusov" skupiny. Je to vďaka tomu, že hráč na klávesové nástroje Andrew Giddings používa modernejšie zvuky. Andreson nezabudol náležite komentovať nové skladby z Christmas Album. Nezaprel ani inšpiráciu klasickou hudbou, keď predniesol skladbu Boureé od J. Bacha vo vlastnej úprave.
Koncert ako celok nevybočil zo štandardu, azda až na nafukovacie balóny s typickou bocianiou siluetou Iana Adresona, ktorá je dnes poznávacím znamením Jethro Tull.