Filmový režisér Miloš Forman, držiteľ dvoch Oscarov za najlepšiu réžiu a tiež otec dvoch párov chlapčenských dvojčiat, zomrel 13. apríla v USA. Mal 86 rokov. Smutnú správu potvrdila jeho manželka. Forman patril k najslávnejším z českých rodákov.
Na svet prišiel 18. februára 1932 v Čáslavi a po celý svoj profesijný život zastával názor, že pravda je už zo svojej podstaty nudnejšia než lož, takže je potrebné rozprávať pravdu pokiaľ možno zábavne. Čo robil dôsledne a zjavne úspešne, ako dokazuje nielen zbierka jeho cien.
Formana obdivujú vo vzácnej zhode kritici aj diváci, nehovoriac o študentkách, ktoré na ponovembrovom karlovarskom festivale vtedy už prešedivelého hosťa označovali za nejšarmantnejšieho muža široko ďaleko. Možno ho každý nemiloval, ale všetci uznávali.
Iba jeden z jeho generačných rovesníkov sa nechal počuť, že "Forman vždy myslel len na seba," ale to je vcelku logická výbava každého umelca, ktorý chce niečo dokázať, nieto siroty odkázaného od raného detstva len na staršieho brat a vlastné sily.
Otec aj matka zahynuli v koncentračnom tábore, majetok po nich zabavili komunisti. Možno preto sa v Milošovi Formanovi zakorenili jednak čierny humor ako výraz vzdoru, jednak silná túžba po slobode, kvôli ktorej narážal doma aj za morom, kam po ruskej invázii emigroval.
Stačí spomenúť dva prípady. Posledný československý Formanov film Hoří, má panenko bol síce nominovaný na Oscara, ale doma proti nemu protestovali dotknutí hasiči a skončil na roky v trezore.
Za americký snímku Ľud verzus Larry Flynt mal režisér tiež šancu na Oscara, ale zase tam odrážal útoky tvrdiace, že v ňom oslavuje pornografa, a provokatívne plagáty sa v niektorých krajinách odstraňovali. Pritom na Flyntovov osude iba opakoval ústavné istoty Spojených štátov, že sloboda slova je nedeliteľná.
V tom bol ameriskejší než mnohí Američania. Ostatne obhajoba dôstojnosti a slobodných práv jedinca voči systému mu vyniesla aj prvý zámorský triumf, päť Oscarov pre Prelet nad kukučím hniezdom, a proti totalitám všetkého druhu vypovedal aj režisérov posledný film Goyove prízraky, zasadený do čias inkvizície.
Hoci bol v rodine filmárskych rodákov považovaný za najväčšieho svetáka, zostával aj krajanom. "Som veľmi hrdý, pretože Amadeus je americký film, na ktorom pracovalo veľa československých umelcov i technikov," ďakoval za poctu snímky, ktorá vybojoval osem Oscarov.
Keď potom Amadea priviezol do českej metropoly v obnovenej premiére, zhrnul svoj postoj: "Kým som žil v Prahe, nevšímal som si, ako je krásna, bral som to ako samozrejmosť.
Podobne si Američania zvykli na svoju slobodu, už im ani nepríde, že nie je zadarmo a že je potrebné si na ňu tvrdo zarobiť. Amerika nie je dokonalá, má svoje dobré i zlé stránky, ale relatívne vzaté je to krajina naozaj slobodná."
Trvalo žil v Štátoch so svojou treťou ženou Martinou a ich synmi, dvojčatami Jamesom a Andrewom, udržiaval však blízke styky aj s Petrom a Matejom, takisto dvojčatami, ktorá mal s Věrou Kresadlovou; dokonca s nimi pracoval na predstavení Dobre platená prechádzka pre Národné divadlo.
Forman často opakoval, že v živote vždy robil všetko pre to, aby vyhral. A skutočne vyhral, aj keď pred rokmi pre MF DNES opísal sám seba nasledovne: "Áno, som šťastný. Áno, som úspešný. Áno, som nostalgický. Nie, nemienim bilancovať. Nie, nemám nové nápady. Nie, nemám viac priateľov ako nepriateľov. A nie som už klasikom."