Ste rodený Belgičan, študovali ste politické vedy v Paríži. Ako vám zišlo na um založiť nízkonákladové aerolínie na Slovensku?
- Už od roku 1997 som pracoval na projektoch Európskej únie v strednej a vo východnej Európe. Stále som cestoval po celom regióne, počnúc Poľskom, končiac Bulharskom. Na Slovensku sme robili informačnú kampaň o európskej integrácii. Keď som videl vašu krajinu, bol som prekvapený, aké možnosti ponúka. V tom čase sa zahraniční investori orientovali skôr na Poľsko, Maďarsko a Českú republiku. Stretol som svoju terajšiu manželku a začali sme spolu žiť v Bratislave. Zisťoval som možnosti podnikania. Bolo mi jasné, že tu neexistuje niečo také ako pravidelná letecká doprava. Slovensko bolo jednoducho unikátne. Nemalo ani lety do Londýna či Paríža. V tomto smere tu bola jedna veľká medzera.
Takže ste sa ju rozhodli zaplniť...
- Nemal som žiadne skúsenosti s leteckou dopravou. Som však presvedčený, že ak má človek k dispozícii len 24 hodín denne, potrebuje ambiciózne projekty. Začal som písať podnikateľský plán, hľadal som expertov. Raz som mal šťastie, kúpil som si medzinárodný časopis Business Week a dočítal som sa o mladom úspešnom podnikateľovi, mojom súčasnom partnerovi Alainovi Skowronekovi. Je Belgičan a s nízkonákladovými aerolíniami už mal vtedy skúsenosti. Kontaktoval som ho a on súhlasil, že bude mojím konzultantom. Po tom, čo mi pomohol vypracovať dobrý plán, sa pre myšlienku tak nadchol, že so mnou spoluzaložil firmu. Vznikla 6. septembra 2001, teda päť dní pred osudným 11. septembrom. Nezvolili sme si práve najjednoduchší termín na založenie leteckej spoločnosti...
Keď ste Skowroneka oslovili, mali ste 25 rokov, prijal vás bez pochybností?
- Nuž, on mal len 26. Ale bolo to zaujímavé. Zakladateľ easyJet je v Guinessovej knihe rekordov ako najmladší zakladateľ leteckej spoločnosti. Myslím si, že som ho tromfol. Je pravda, že ak chcete investovať čas a energiu do nového projektu, je jednoduchšie urobiť to v mladosti. Vtedy ešte nemáte veľkú zodpovednosť, úvery, rodinu... Nemáte nič, čo by ste mohli stratiť, môžete do práce vložiť všetko, čo máte. Celé riziko beriete len na seba. Preto je dôležité dať šancu mladým podnikateľom. Sú schopní pracovať 20 hodín denne.
Rovnako ústretovo vás prijali aj investori?
- Keď som so svojím podnikateľským plánom prišiel do slovenských bánk, nemali veľký záujem. A tento problém je na Slovensku ešte stále. Neexistuje kapitál pre mladých podnikateľov. Pritom existujú schopní mladí ľudia s dobrými konceptmi. Už som tento príklad použil, ale hodí sa: podnikanie je trochu ako hollywoodsky film. Potrebujete scenár, teda dobrý business plán, dobrý kasting, teda schopný manažment, čo bol v mojom prípade Skowronek, a potom už len financie. Je veľa filmových projektov, ktoré nikdy nebudú úspešné, pretože nemajú producenta. V biznise je to rovnaké. Ak nemáte investorov, nezabodujete. My sme ich nakoniec našli v zahraničných bankách a španielskej leteckej spoločnosti.
Spomeniete si na prvý let?
- Bolo to presne 13. februára 2002, letelo sa z Bratislavy do Košíc malým 30-miestnym lietadlom. Dnes, päť rokov po, máme 16 lietadiel typu Boeing 737. Začínali sme s použitými lietadlami, ale postupne sa modernizujeme. Koncom tohto roku budeme mať najmladšiu a najmodernejšiu flotilu v celej Európe. Šestnásť úplne nových lietadiel príde priamo zo Seattlu. Pred piatimi rokmi sa z Bratislavy lietalo len do Moskvy, Prahy a do Košíc, dnes je sama bežnou destináciou aj pre zahraničných turistov.
Žijete tu zopár rokov. Čo sa za ten čas na Slovensku zmenilo?
- Keď som bol na Slovensku prvý raz, máloktorá reštaurácia bola otvorená po desiatej hodine večer. Teraz je ich tu mnoho. Aerolínie mali na rozvoj krajiny pozitívny vplyv. Slováci môžu lietať za dobré ceny a spoznávať svet, zároveň prichádzajú zahraniční investori a turisti. Dôležitým spojením je linka Bratislava - Paríž pre PSA, lety Bratislava - Košice zasa spájajú východné a západné Slovensko, lety do Popradu sú prvým krokom pre ekonomický rozvoj Tatier. Je pre mňa dôležité, aby bol biznis úspešný, ale aj to, aby mal pozitívny dosah na spoločnosť.
Robíte aj chyby?
- Zopár sme ich urobili. Mali sme destinácie, ktoré boli príliš blízko a ľudia tam radšej cestovali autom alebo vlakom. Snažíme sa hľadať optimum. A to predstavujú jedno- až dvojhodinové lety do cieľov, po ktorých je dopyt od dovolenkárov aj biznismenov.
Na čom všetkom nízkonákladovka ušetrí v porovnaní s tradičnou leteckou spoločnosťou?
- Tradičná letecká spoločnosť využíva jedno hlavné letisko ako uzol. Lietadlo stráca čas na zemi - čaká na cestujúcich, ktorí si prepájajú lety. Jedno lietadlo je vo vzduchu 7 - 8 hodín denne. Nízkonákladové letecké spoločnosti lietajú z bodu do bodu, nemajú prepojenie s inými spoločnosťami, nevyužívajú uzol, majú teda vyššiu produktivitu. Naše lietadlo môže lietať 10 - 12 hodín denne. K nižším nákladom prispievajú aj iné veci: unifikovaná flotila lietadiel, internet ako hlavný komunikačný kanál (elektronické letenky), na palube je len jedna trieda, ponúkame gastroservis, ale len formou predaja.
Prečo je niekedy lacnejšie cestovať lietadlom ako vlakom?
- Vlaky fungujú podľa starého systému. Ich cenový systém stojí na koncepte "náklady plus marža". Letecké spoločnosti, najmä nízkonákladovky, majú cenový systém, ktorý funguje podľa ponuky a dopytu. Keď je veľká ponuka sedadiel, budú lacnejšie, ak prevláda dopyt, ceny stúpajú.
Oplatí sa vám predávať letenky za jednu korunu?
- Letecká doprava je veľmi sezónny biznis. V zime je dôležité stimulovať trh, čo sa dá len nízkymi cenami a akciami. Otvorili sme škálu cien: na jednej strane ponúkame nižšie ceny v rámci promo akcií, na druhej strane aplikujeme vyššie ceny na lety, po ktorých je veľký dopyt. Tým pádom sme schopní lepšie obsadiť lietadlá. Priemerná cena pritom zostáva približne rovnaká. Keď používate lietadlo, máte fixné náklady. Bude lietať tak či tak, to znamená, že marginálne náklady voľných miest sú veľmi nízke. Je lepšie dostať za sedadlo pár korún, ak je šanca, že ľudia na palube využijú aj iné platené služby, ako ho nechať voľné.
Keď hovoríme o priemerných veciach, koľko priemerne budete tento rok meškať?
- Je pravda, že sme s tým mali v minulosti problém, ale vysvetlenie je jednoduché. Mali sme menšiu flotilu. Ak máte päť lietadiel a jedno sa pokazí, nabúra vám to celý systém. Teraz sme však flotilu obnovili a máme 85 percent letov načas. SkyEurope je jednou z najpresnejších spoločností v Európe.
Všetkých šestnásť lietadiel, ktoré momentálne máte, je každý deň vo vzduchu?
- Áno. Najdrahšie lietadlo je to, ktoré nelieta.
Objednali ste 32 nových - bude ich dennodenne lietať 48?
- Nie. Ak kupujeme nové, nie je to len expanzia, ale aj modernizácia. Staré lietadlá vrátime do lízingovej spoločnosti. V roku 2007 budeme mať, rovnako ako vlani, 16 lietadiel typu Boeing 737, s tým rozdielom, že pôjde o úplne nové 737-700 Novej Generácie. V roku 2010 plánujeme rozšíriť našu flotilu na 32 lietadiel.
Chcem vaše akcie!
- Akcie sú vždy rizikové. Rozvoj leteckej spoločnosti je spojený s ekonomickým rozvojom krajiny. Keď je silný ekonomický rozvoj, ľudia cestujú viac. V západnej Európe letí priemerný obyvateľ 2,2-krát ročne, vo východnej 0,3, teda sedemkrát menej. Tento región má veľký potenciál leteckého rozvoja. Správanie spotrebiteľov sa čoskoro začne podobať západným susedom.
V jednom rozhovore ste povedali, že náklady na rozvoj SkyEurope vám pokryla palacinkáreň...
- Keď som začínal písať podnikateľský plán, mal som len 25 rokov a nemal som strýka v Amerike (smiech). Nemohol som si dovoliť stráviť dva roky nad projektom bez príjmu. Preto som si otvoril malú francúzsku reštauráciu. Z výnosov tohto podniku som financoval bežné náklady: kancelárie, telefóny, fax, internet, pár zamestnancov. Aerolínie ešte neboli. Lízing za lietadlo by palacinky nezaplatili, ale moju vtedajšiu situáciu vyriešili ideálne.
Prečo práve palacinkáreň?
- Nič podobné som v Bratislave nevidel a okrem toho, palacinky sú jednoduché. Potrebujete len múku, vajcia, mlieko a vodu. Jednoduchý recept - malé investície. Priestory pod Michalskou bránou boli provizórne. Palacinky majú podobný koncept ako nízkonákladové aerolínie - ponúkajú produkt, ktorý je kompatibilný s kúpnou silou ľudí.
Koľko máte dnes zamestnancov?
- Približne 900.
Z toho personál vo vzduchu?
- Každé lietadlo potrebuje približne 10 pilotov a 15 letušiek. Máme 160 pilotov a 240 letušiek.
Koľko hodín trávia hore piloti?
- Pilot môže lietať 900 hodín ročne, čo je asi 75 hodín mesačne. Nie sú spokojní na zemi, radšej by stále lietali, ale musíme rešpektovať predpisy.
Predvlani ste mali technické problémy, akú najväčšiu nepríjemnosť aerolínie zažili?
- Väčšina našich lietadiel je už nová. Nemôžeme však konkurovať počasiu alebo štrajkom na letiskách...
O nepríjemnostiach sa vám veľmi nechce, tak hladko pristaneme pri jednoduchších témach. Ako dlho žijete na Slovensku?
- Už približne osem rokov.
Porovnávate ho s rodným Belgickom?
- Obe krajiny sú pomerne malé, ľudia musia byť otvorenejší, poznať viac jazykov... Belgicko je zložené z dvoch častí podobne ako kedysi Československo. Jedna časť hovorí po francúzsky, druhá po flámsky, ale ešte sú spolu.
Ste Valón alebo Flám?
- Neviem, pretože moja rodina je rakúska. Som Belgičan, pretože som sa narodil v Bruseli. Hovorím po francúzsky, ale to neznamená, že som Valón.
Zľakli ste sa, keď v decembri istá belgická televízia priniesla fiktívne spravodajstvo, že sa Belgicko rozpadlo?
- Bol tom dosť veľký šok. Uvidíme, čo bude ďalej. Československo ukázalo, že je možné rozísť sa aj bez násilia. Ale myslím si, že keď sme v EÚ, rozdelenie by bolo zbytočné.
Hovoríte o podobnostiach so Slovenskom, vnímate aj rozdiely?
- Vy máte krajšie a lepšie ženy, my čokoládu.
V Belgicku sú aj liberálnejšie zákony...
- Aj Slováci sú otvorení zmenám. Slovensko je určite menej konzervatívne ako Poľsko. Na druhej strane, niektoré konzervatívne hodnoty sú dobré. Napríklad rodinné vzťahy. Čo sa týka liberálnych zákonov, každý má právo rozhodnúť o svojej osobe. Neviem, prečo by mal do toho zasahovať štát.
Už sa tu cítite ako v západnej krajine?
- Stále vidím rezervy. Keď som vo Viedni, stretávam v obchodoch veľa Slovákov. Idú do Viedne preto, že je tam lacnejšie, alebo preto, že je tam niečo, čo tu neexistuje. Stále vnímam tunajší potenciál pre nové služby a produkty.
Napriek tomu - alebo možno práve preto - tu chcete zostať natrvalo?
- Vzal som si z manželku Slovenku, máme spolu dcérku. V Bratislave je kvalita života už dosť vysoká. Je to síce menšie, ale pre prácu príjemnejšie mesto. Všetko je blízko. Mal som možnosť vychutnať si aj veľkomesto - Paríž. Tiež sa mi tam žilo dobre. Ale vďaka nízkonákladovým leteckým spoločnostiam predsa nie je problém kamkoľvek vycestovať. Európan môže považovať celý kontinent za svoj domov.
Lietate aj vy so SkyEurope?
- Ááá, niekedy (smiech). Musím však vyskúšať aj produkty konkurencie.
Dobrá výhovorka!